Kríza predo dvermi

Alexander F. Zvrškovec

Sú štáty, ktorým sa darí. Ekonomika USA a sila dolára sú realitami ekonomického prostredia a pre tých výrobcov, ktorí uzavreli kontrakty v dolároch, nastali zlaté časy. Ešte aj „chudobné Rusko“ zaznamenalo vďaka svojmu vývozu ropy takú neočakávanú stabilizáciu ekonomiky, že štát môže znovu vyplácať mzdy a penzie svojim zamestnancom. Sú však aj štáty, ktorým sa vďaka silnému doláru darí čoraz menej a menej. Nie je ťažké uhádnuť, že Slovensko patrí medzi tie štáty, ktoré nielenže nemajú vlastné zdroje strategických surovín, ale ktorých zadlženosť v dolároch môže znamenať kolaps niektorých verejných projektov, ako aj podnikov.

O pár mesiacov nadobudne účinnosť nový zákon o konkurze. Trestnoprávna zodpovednosť členov predstavenstiev podnikov za nedoplatky voči poisťovniam a správcovi dane bude efektívnym nástrojom na demotiváciu tých, ktorí napriek podnikateľskému prostrediu na Slovensku ešte veria, že sa tu dá podnikať. Určite nepreženiem, keď budem tvrdiť, že minimálne 50 % slovenských podnikov má záväzky po lehote splatnosti a že sa ich schopnosť tieto záväzky uhradiť včas definitívne nezlepší ani o pár mesiacov. Ani jeden z ministrov, ktorí sú zodpovední za ekonomiku, dodnes nepredložil program, ktorý by aspoň teoreticky riešil problematiku prichádzajúcej krízy. Ešte horšie je, že ani organizácie zamestnávateľov a ani odbory nereagujú. Nepripravenosť vlády sa síce nedá ospravedlniť, ale dá sa pochopiť. Nezaangažovanosť zamestnávateľských organizácií je však neodpustiteľným prejavom pasivity. Vlastníci podnikov a ich manažmenty by sa vážne mali zamyslieť nad členstvom v organizáciách, ktoré ich dnes zastupujú. Podkapitalizované slovenské podniky majú a ešte dlho budú mať platobné problémy. To však neznamená, že tieto podniky nemajú budúcnosť! Nedostatok obežných prostriedkov sa kompenzuje zadržaním platieb poisťovniam a správcovi dane. Tento zdroj prostriedkov je posledným, ale vysoko funkčným nástrojom na prežitie a zároveň udržanie zamestnanosti. Štát sa z pochopiteľných príčin rozhodol, že použitie tohto zdroja zastaví. Problémom je, že sme nepripravili náhradné riešenie a škoda, ktorá vznikne, bude niekoľkokrát vyššia ako efekt, ktorý sme dosiahli. Podľa mňa musíme urýchlene nájsť riešenie, ktoré zabezpečí chod štátu, poisťovní a aj podnikov.

Môj návrh je nasledujúci. Štát a poisťovne umožnia podnikom, aby v prechodnom období povedzme desať rokov, zadržali maximálne 100-tisíc Sk na zamestnanca v neodvedených poplatkoch a daniach. Zadržané peniaze sa budú úročiť 3- až 5-percentnou úrokovou sadzbou. Podniky, ktoré takéto prostriedky využijú, musia trpieť určité obmedzenia v nakladaní s majetkom. Riešenie zabezpečí nielen krátkodobé úverovacie zdroje pre časť potrieb podnikov, ale vytvorí aj záujem o zvýšenie zamestnanosti. Nepriamym efektom nízkej úrokovej sadzby bude vnútorný tlak na bankový systém. V prípade, že štát umožní podnikom starať sa o seba, nie je dôvod, aby podniky, ktoré to nedokážu, boli predmetom konkurzu. Slovenskí politici musia konečne prestať snívať o cudzích zdrojoch a začať využívať to, čo už máme. Tak isto by záujmové organizácie zamestnávateľov a zamestnancov konečne nemali už tolerovať nefunkčné vklady a začať účinnejšie reprezentovať záujmy svojich členov.

Hospodársky klub by mal urýchlene zvolať mimoriadne zasadnutie k tejto otázke a v prípade nepochopenia zo strany existujúcich zamestnávateľských organizácií byť iniciátorom vzniku niečoho nového, niečoho, čo zodpovedá potrebám dnešného sveta.

Alexander F. Zvrškovec