Nedostatky, ktoré neohrozujú

Prepravili 41,43 mil. ton tovarov, 121-tisíc plavidiel a 1,5 mil. osôb

Do opráv plavebných komôr stupňa Gabčíkovo dunajského vodného diela sa od jeho uvedenia do prevádzky investovali už desiatky miliónov korún. Pritom za osem rokov nebolo možné túto časť stavby skolaudovať. „To platí pre vodohospodársku časť stupňa, ktorej štátom povereným investorom je š. p. Vodohospodárska výstavba,“ povedal nám nedávno vládny splnomocnenec pre výstavbu a prevádzku vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros Dominik Kocinger. Pretože uvedená skutočnosť nás zaujala, spýtali sme sa na súvislosti a príčiny terajšieho riaditeľa podniku Ing. Ivana Veselého, ktorý je však vo funkcii od februára 1999. Potvrdil, že nie všetky objekty vodného diela sú od dodávateľa prevzaté. Na otázku, kedy bude vydané kolaudačné rozhodnutie, uviedol, „keď bude dokončené odstraňovanie chýb a nedorobkov“, pričom poukázal na nedostatok financií. „Na začiatku boli dilatácie urobené dobre, pričom na materiáloch pracuje zub času a postupne vznikali pomerne veľké priesaky na viacerých miestach. Po dotesnení dilatačných škár a opráv technológie sa priesaky značne znížili. V pláne máme ešte druhú etapu dotesňovania nad úrovňou hladiny.“ Z priesakov vznikli obavy, či sa v okolí plavidlových komôr nevytvorili kaverny. „Nič také sa však pri skúškach nepotvrdilo,“ zdôrazňuje. „Už v roku 1999 sme sa sústredili na vyrovnanie vzťahov s energetikmi. Tie asi päť rokov boli na

nulovom bode.

Možno by to mohlo byť pripočítané môjmu predchodcovi, keď v roku 1995 neuzavrel už pripravenú zmluvu so Slovenskými elektrárňami vzhľadom na názor, že je to menej výhodné pre vodné hospodárstvo a pre vodné dielo ako pre energetiku. Výsledkom bolo, že z elektrární nešli peniaze na vodné dielo ani za práce, ktoré podmieňovali energetickú prevádzku stupňa Gabčíkovo,“ hovorí ďalej Ivan Veselý.

Vodohospodárska výstavba prichádzala o peniaze, ale nemohla si dovoliť nezabezpečovať energetickú prevádzku, ani odstaviť prívodný kanál, čo je technicky nemožné. Riaditeľ pripomína, že prípravu dvojstrannej zmluvy, ktorá mala preklenúť situáciu do cieľového riešenia, ovplyvnili aj personálne zmeny v Slovenských elektrárňach a na ministerstve hospodárstva. „Pôvodne sa uvažovalo, že cieľové riešenie by mohlo byť iniciované ešte v tomto roku. Vyzerá to však tak, že to nebude skôr ako v polroku 2001 alebo aj neskôr.“ Na otázku, či muselo dôjsť k situácii, že

plavebné komory

nie sú skolaudované, Ivan Veselý hovorí, že „nedá sa povedať, že by to bolo technicky nedokonalé. Treba si uvedomiť, že ide o veľký objekt, ktorý je veľmi namáhaný. Dilatačné škáry sa utesňovali a ukazuje sa, že po rokoch prevádzky odchádzajú materiály, ktoré treba nahrádzať inými technickými prvkami“. Na tieto práce sa počas výstavby používal prevažne domáci materiál, lebo „viete aká bola vtedy situácia pri dovozoch zo zahraničia. Iste existoval aj lepší, hoci všetko bolo robené podľa noriem. Ťažko sa dá vyčítať projektantom a dodávateľom, že by si neboli splnili všetko, čo v daných podmienkach a pri znalostiach bolo možné“. Ako hovorí, pri takýchto dielach sa nedá počítať s tým, že to bude

naveky dobré

hneď, ako sa to postaví. „Máte rodinný dom, tak izolácie a strešné konštrukcie treba po istom čase obnoviť. Tak je to aj pri takýchto stavbách. Problém s vrátami komory bolo otázkou ich materiálu a výpočtov. Po analýzach nebolo jednoznačne definované zavinenie. Faktom je, že na prevádzkové pomery v plavebných komorách sa na určité prvky vrát použili nesprávne materiály.“

Vodné dielo ako celok si však plní svoju funkciu. Elektráreň ročne vyrába 2,1 až 2,3 mld. kWh elektrickej energie. Plavebné podmienky sú neporovnateľne lepšie ako predtým, ochrana územia je zaručená, lebo stavba je schopná zvládnuť aj tzv. tisícročnú vodu, teda prietok 13-tisíc kubických metrov vody za sekundu. Za osem rokov prešlo plavebnými komorami Vodného diela Gabčíkovo vyše 121-tisíc plavidiel, ktoré previezli 41, 43 mil. ton tovarov a 1,5 mil. osôb. Komory boli naplnené takmer 25-tisíckrát.

Vladimír Turanský