Menej demokracie

Komentuje Peter Višváder

Zo zvýšených súdnych poplatkov chce štátny rozpočet v budúcom roku inkasovať 600 mil. Sk. Rast správnych poplatkov má zasa zabezpečiť príjem vo výške 400 mil. Sk. Tieto čísla názorne ukazujú filozofiu vlády pri konštruovaní rozpočtu: však to niekto, rozumej občania, zaplatí. Tento postup je voči nim nekorektný, pretože sa okrem iného hovorí o raste cien energie a zvýšení iných životných nákladov v roku 2001. Aspoň také veci, na ktoré máme nárok z Ústavy SR a ktoré nesúvisia s hmotnými statkami, ako vybavovanie na úradoch či možnosť dovolávať sa spravodlivosti na súdoch, by mali zostať prístupné širokým vrstvám. Veď ak sa nožnice medzi príjmami obyvateľstva (reálna mzda klesla za prvý polrok 2000 asi o 8 %) a poplatkami za súdne a správne služby (rast o 50 až 100 %) otvárajú, jednoznačne z toho vyplýva, že miera demokracie sa zmenšuje, nech vláda vysiela do zahraničia akékoľvek pozitívne signály. Ak sa tento názor zdá byť povedaný príliš natvrdo, prinajmenšom prudký rast poplatkov diferencuje obyvateľstvo na tých, ktorí si to môžu dovoliť a na tých, ktorí na to nemajú. Pri 70-percentnej hranici biedy vari niet ani o čom hovoriť.

Pritom prudký rast o 50 až 100 % nesúvisí s tým, že by si úrady takýmto spôsobom dorovnávali rast režijných nákladov. Alebo nejde o rýchlostné príplatky (s výnimkou registrácie obchodnej spoločnosti). To by sa totiž dalo pochopiť, no ak by to bola pravá príčina ich rastu, potom by tieto poplatky vzrástli maximálne o 10 či 20 %. Problém je v inom: štátny rozpočet chce na občanoch opäť jednoducho zarobiť a liečiť si svoje rany. Za každú cenu. Hoci aj nabúrania demokracie. A to je vážny signál, ak vláda riskuje svoj imidž v tej oblasti, na ktorej si najviac zakladá. To len potvrdzuje, aké veľké problémy má štátny rozpočet.