Vysvedčenie sme dostali, ako je to so známkami?

Neoficiálne: Správa Medzinárodného menového fondu o Slovenskej republike

1. Na záver návštevy misie MMF v Slovenskej republike tento zápis predostiera hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie misiou a naznačuje niektoré strategické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na konsolidáciu makroekonomickej stability a na podporu trvalo udržateľného rastu. Práca misie pokrývala predovšetkým realizáciu rozpočtu počas septembra 2000, hodnotenie návrhu rozpočtu na rok 2001, ktorého predloženie v parlamente sa čoskoro očakáva, a prehľad makroekonomických vyhliadok a stratégií na roky 2000 až 2001. Odporúčania misie sa týkajú najmä fiskálnej oblasti. Misia by chcela poďakovať úradom za pohostinnosť a výnimočnú spoluprácu, akej sa jej dostalo počas pobytu v Bratislave. Osobitne si to ceníme uprostred nanajvýš rušného obdobia pre všetkých vládnych úradníkov, ktorí boli zamestnaní prípravou rozpočtu na rok 2001. Misia by chcela zablahoželať úradom k prísnemu dodržiavaniu náročného časového rozpisu, aký si stanovili na prípravu takéhoto rozpočtu.

2. Po zredukovaní makroekonomických nevyvážeností v roku 1999 pokračovali stratégie správnym smerom, konkrétne konsolidovaním makroekonomickej stability, pričom sa objavujú určité znaky obnovenia domáceho dopytu. Hlavným stimulom do budúcna je akcelerácia štrukturálnych reforiem v rozsiahlom spektre vrátane fiskálnej oblasti, aby sa zabezpečilo, že tieto výdobytky budú pretrvávať, a aby sa súčasné predbežné náznaky domáceho hospodárskeho zotavenia mohli rozvinúť do rázneho, trvalo udržateľného a neinflačného rastu. Tieto reformy by sa mali udiať so strednodobou vyhliadkou, aby sa pomohlo vláde splniť makroekonomické ciele zaradené do Spoločného hodnotenia strednodobých hospodárskych strategických priorít Slovenskej republiky (Spoločné hodnotenie), ktoré sa pripravilo v spolupráci s Európskou komisiou..

I. NEDÁVNY VÝVOJ

3. Makroekonomickú situáciu za prvé tri kvartály roku 2000 charakterizovalo pokračujúce exportné oživenie, len málo náznakov obnovenia domáceho dopytu a nízka inflácia:

ˇ Reálny hrubý domáci produkt (HDP) v druhej polovici kvartálu bol o 1,9 % vyšší než pred rokom. Nárast HDP odrážal najmä silný exportný rast, kým domáci dopyt zostával slabý (o 6,2 % nižšie než rok predtým), pričom súkromná spotreba a celkové investície v auguste reálne klesli o 7,7 % či 3,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

ˇ Medializovaná inflácia v auguste klesla na 8,7 % vzhľadom na slabnúci dosah účinkov niektorých jednorazových faktorov, ako zvýšenia nepriamych daní a úradne stanovené ceny. Jadro inflácie má v auguste 2000 zostupný trend pri poklese na 4,8 percenta, čo umožnilo Národnej banke Slovenska (NBS) zľahčiť svoju menovú politiku.

ˇ Koruna zostala značne stabilná oproti euru, hoci nedávno preukázala určitú slabosť, čo odráža predovšetkým krátkodobé neistoty týkajúce sa prípadných účinkov, aké by mohlo mať na reformy plánované novembrové referendum o predčasných voľbách. Aj tieto neistoty prispeli k širšiemu rozptylu suverénnych dlhopisov.

ˇ Priaznivý vývoj vonkajšieho sektora pokračoval v treťom kvartáli, keď rast exportu zostával výrazný, kým prísun v súvislosti s privatizáciou podporoval rezervy. V prvých ôsmich mesiacoch roka sa obchodný deficit zúžil na 351 mil. USD v porovnaní so 730 mil. USD za rovnaké obdobie roku 1999. Oficiálne medzinárodné rezervy na konci septembra roku 2000 dosiahli 4,2 mld. USD (ekvivalent k 3,6 mesiaca dovozu tovaru a služieb nevýrobných faktorov), čo do značnej miery odráža podstatný prílev privatizačných príjmov.

ˇ Na základe dostupných finančných údajov v auguste, dodržiavanie rozpočtu sa ukazuje ako konzistentné s plnením cieľa vlády na tento rok. Tieto údaje poukazujú na všeobecný vládny deficit 1,5 % odhadovaného ročného HDP za prvých osem mesiacov roka v porovnaní s 2 percentami HDP spred roka, čo by mohlo naznačovať, že vládny cieľ 3 % na tento rok sa dá dosiahnuť.

4. Reštrukturalizácia a privatizácia štátom vlastnených bánk a podnikov a celý rad právnych a regulačných predpisov sa odštartovali, hoci nevybavená agenda štrukturálnych reforiem zostáva rozsiahla. Privatizácia telekomunikačnej spoločnosti sa zavŕšila a dve najväčšie štátne banky boli ponúknuté na predaj. Začiatočné kroky sa urobili v privatizácii ďalších energetických spoločností. Na dôvažok sa schválila navrhovaná novelizácia zákona o konkurze a vyrovnaní. Napriek nedávnym zlepšeniam v predpisovom rámci je naďalej potrebné posilňovať dohľad. Okrem toho veľké podnikové nedoplatky odrážajú slabé riadenie podnikov a zlú finančnú disciplínu v podnikovom sektore.

II. POHĽAD DOPREDU

Riziká

5. Ešte stále sa vyskytujú riziká pri ochraňovaní makroekonomickej stability a konsolidovaní štrukturálnych reforiem, ktoré sú osobitne evidentné vo fiskálnej oblasti. Misia má obavy vzhľadom na plány zvyšovať vládne výdavky nad úrovňou zakladajúcou všeobecný cieľ vládneho deficitu 3 % HDP na rok 2000, čo súvisí s financovaním z privatizačných výnosov. Navyše sa tým zohľadňuje, že určenie privatizačných výnosov na rozvojové projekty namiesto splácania vládnych záväzkov oslabuje netransparentným spôsobom fiskálne postavenie vlády. Rovnako má misia obavy, že rozpočet na rok 2001 náležite nerieši slabé stránky v štrukturálnej oblasti a obsahuje schodok, ktorý nemusí byť v súlade so strednodobými makroekonomickými cieľmi oficiálnych orgánov. Riziká sa rozjatrujú problémami s daňovou správou, ktoré sa vládne orgány usilujú riešiť, pričom využívajú odporúčania technickej pomoci Medzinárodného menového fondu.

6. Očakávaná hojnosť privatizačných výnosov v priebehu nasledujúcich dvoch rokov by mohla viesť vládne orgány k podceňovaniu dôsledkov odkladania reforiem a odkladu pri zavádzaní potrebných opatrení, ktoré sa ťažko podstupujú. Misia pokladá za podstatné, aby sa priority vládnej reformy náležite odrážali v rozpočte na rok 2001 a aby sa reforma výdavkov zvlášť prísne sledovala. Odklad v takejto reforme bude viesť iba k tvrdším uspôsobeniam neskôr, keď už jednorazové výnosy nebudú k dispozícii.

7. Na ošetrenie týchto rizík sa potrebujú vládne orgány podujať na rozhodné opatrenia, aby sa podporil rozpočet na rok 2001 opatreniami riešiacimi kľúčové fiskálne slabiny. Najsúrnejšie úlohy pre vládu sú:

(i) zabezpečiť , aby sa výnosy z privatizácie používali výlučne na riešenie vládnych záväzkov;

(ii) priviesť operácie všetkých častí všeobecnej vlády a štátnych podnikov pod prísnu kontrolu ministerstva financií;

(iii) urýchliť reformu zdravotníckeho a penzijného systému a sociálnej pomoci;

(iv) reštrukturalizovať a skončiť privatizáciu podnikového a bankového sektora, aby sa zlepšila vládna autorita a aby sa zdroje prideľovali efektívne podľa trhových signálov.

Známe riziká by sa mali riešiť v makroekonomickom rámci na rok 2001, ktorý udržiava hospodársky rast v chode, obsiahnutú infláciu v poklese, platobnú schopnosť na vzostupe a vonkajší bežný účet na ceste konzistentnej so zvýšenou zahraničnou úverovou bonitou.

Makroekonomické vyhliadky

8. Personál MMF predpokladá reálny rast HDP okolo 1,8 % a 3,5 % v roku 2000 či 2001. To predstavuje miernu revíziu predpokladov MMF na rok 2000 smerom dole v porovnaní s hodnotením tímu z mája. Hlavný dôvod na prehodnotenie je, že domáci dopyt, konkrétne osobná spotreba, nepotvrdil zdravé oživenie, aké by bolo potrebné na zhodnotenie predchádzajúcich predpokladov na druhú polovicu roku 2000. V dôsledku toho sa očakáva, že v roku 2000 klesne približne o 2,6 % v porovnaní s nárastom o 0,3 % predpokladaným v máji. Zároveň sa očakáva, že vývoz bude vyšší, než sa pôvodne predpokladalo, a teda externý sektor bude v roku 2000 naďalej poháňať rast. Väčší pád domáceho dopytu v roku 2000, než sa predpokladalo, by mohol opodstatniť mierne zlepšenie fiskálneho postavenia počas nastávajúcich niekoľkých mesiacov, ako sa to rozoberá nižšie. Vzhľadom na predpokladaný trend vyššieho príjmu domácností misia verí, že dôjde k oživeniu súkromnej spotreby, hoci s určitým oneskorením. Preto na rok 2001 misia uvažuje o tom, že reálny rast HDP o 3,5 % sa dá dosiahnuť, čo bude stimulovať najmä silný domáci dopyt. To znamená, že sa očakáva rozšírenie externého deficitu bežného účtu na rok 2001. Hlavné riziká znižovania predpokladov vyhliadok na rok 2001 spočívajú v tom, že spotreba by mohla byť nižšia, ak sa zvýši miera úspor v domácnostiach, a že meškanie reformy zmarí potrebný podnet pre investície. Na druhej strane by vývoz mohol pokračovať vo svojej výnimočnej výkonnosti a prekonať predstavy misie.

Fiskálna politika v roku 2000

9. Pre zvyšok roku 2000 misia verí, že je dôležité pre deficit všeobecnej správy výrazne sa neodchyľovať od 3-percentného cieľa HDP stanoveného vládnymi orgánmi vrátane šetrenia privatizačných výnosov. Avšak vo svetle oneskorenia oživovania domáceho dopytu by sa mali nateraz ustanoviť podporné fiskálne stratégie. Preto misia uvažuje, že zvýšenie deficitu všeobecnej správy nanajvýš na 3,5 % HDP by ešte mohlo byť v súlade s dosahovaním vládnych makroekonomických cieľov vrátane krátkodobého cieľa podpory nastávajúceho oživenia domáceho dopytu. Využívanie privatizačných tokov na zníženie vládneho dlhu by mohlo priviesť pomer dlhu k HDP k rozhodne klesajúcemu trendu, čo predstavuje ďalší dôležitý cieľ vládnych orgánov.

10. Avšak napriek lepším výnosom, než sa rozpočtovalo, a niektorým úsporám výdavkov, splnenie fiskálneho cieľa na rok 2000 si bude od vlády vyžadovať prekonanie značných ťažkostí. Tieto sa týkajú najmä využitia časti výnosov z privatizácie telekomunikačnej spoločnosti (v súčasnosti odhadovanej približne na 10 mld. Sk), ktoré sa určili na financovanie takzvaných rozvojových programov. Očakáva sa, že aj prekračovanie poľnohospodárskych dotácií a výdavkov na sociálnu pomoc vyvinú tlak na rozpočet. Na dôvažok, vládne zámery presunúť niektoré výdavky z roku 2001 na rok 2000 by mohli napnúť rozpočet na rok 2000, preto by misia chcela odradiť od takejto praxe.

Fiskálna politika v roku 2001

11. Návrh rozpočtu všeobecnej správy na rok 2001 obsahuje schodok 4 % HDP (bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk). Tento schodok by mohol dosiahnuť 5 % HDP, ak sa plnia výdavky spojené s článkom 12 zákona o rozpočte a dôjde k využitiu privatizačných výnosov na rozvojové programy. Výnosy sa predpokladajú na 35 % HDP, čo predstavuje významný pokles v porovnaní s rokom 2000, a predpokladá sa, že aj výdavky klesnú ako podiel HDP na približne 40 % HDP. Kým očakávaný vzostup domáceho dopytu a účinky zlepšenej daňovej správy sa nemusia plne odrážať v plánovaných výnosoch, je jasné, že nedávne zníženie daňovej sadzby by mali sprevádzať ďalšie úspory výdavkov. Takto zostávajú obsiahnuté výdavky prioritou, ktorá by sa mala lepšie ošetriť v rozpočte. Misia víta značné zlepšenia rozpočtového rámca, ako je zavedenie do rozpočtu operácie fondov štátneho a sociálneho zabezpečenia. Rovnako to podporuje zámery vlády postupne vyraďovať štátne fondy v priebehu nastávajúcich 12 mesiacov a previesť ich pôsobnosť na príslušné ministerstvá. Avšak veľa zostáva urobiť na zlepšenie štruktúry výdavkov. Osobitné obavy vzbudzuje nárast prevodov do nereformovaných stratových podnikov a mimorozpočtových fondov, najmä zdravotného a penzijného fondu. Ďalšie obavy vzbudzuje plánované využitie privatizačných výnosov na rozvojové projekty. Celkovo sa misia domnieva, že rozpočet na rok 2001 by mal lepšie riešiť štrukturálne slabiny, najmä potrebu reformovať stratové štátne podniky a mimorozpočtové fondy a zabezpečiť využitie privatizačných príjmov výlučne na ošetrenie vládnych záväzkov.

(Pokračovanie)