Peripetie regionálneho rozvoja

Program, o ktorom sa zainteresovaní dozvedajú až teraz

Regionálna politika je frekventovaný pojem vo všetkých vyspelých štátoch sveta, v našej legislatíve nie je dosiaľ definovaný. Je použitý bez bližšieho vysvetlenia iba v kompetenčnom zákone. Na jeho základe sa kompetencie v oblasti regionálnej politiky presunuli na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Ministerstvo sa ocitlo pred množstvom nových úloh, týkajúcich sa regionálneho rozvoja, výrazne spojených s integráciou do európskych štruktúr. Prvým krokom, v súlade s legislatívnym plánom vlády SR na rok 2000 bolo vypracovanie Zásad regionálnej politiky Slovenskej republiky. Základným cieľom malo byť definovanie regionálnej politiky ako koncepčnej a výkonnej činnosti štátu a regionálnych orgánov. Ďalším krokom malo byť definovanie regionálnej politiky ako koncepčnej a výkonnej činnosti štátu a regionálnych orgánov. To všetko má vyústiť do zabezpečenia harmonického a vyváženého rozvoja jednotlivých regiónov, znižovanie rozdielov medzi nimi a podpory rozvoja aktiváciou nedostatočne využívaného hospodárskeho a sociálneho potenciálu. Ich prijatie (najmä, ak je to oblasť, v ktorej sa toho doteraz veľa neurobilo) si vyžaduje zapojiť odborníkov.

Termín uplynul, jeho nedodržanie ovplyvňuje šance na dosiahnutie odvážneho (to neznamená nereálneho) cieľa vlády vypracovať a predložiť EÚ do konca roka Národný plán regionálneho rozvoja SR. Časové posunutie spracovania a schválenia väčšina z nás spájala s vysoko odborným spracovaním a s potrebnými konzultáciami s odborníkmi pôsobiacimi priamo v regiónoch, ktoré vypracovaniu zásad mali predchádzať. Tento princíp partnerstva sa pri vypracovaní tohto materiálu nenaplnil alebo keď, tak vo veľmi malej miere. Pritom Zásady regionálnej politiky majú slúžiť na preklenutie obdobia, pokiaľ vypracujeme a do platnosti vstúpi zákon o regionálnom rozvoji s predpokladanou účinnosťou v roku 2001.

V súvislosti s inštitucionálnym zabezpečením regionálnej politiky mal podpredseda vlády P. Csáky a minister výstavby a regionálneho rozvoja I. Harna pripraviť návrh na sfunkčnenie Národnej agentúry pre regionálny rozvoj a spôsob jej financovania a návrh vytvorenia regionálnej siete Národnej agentúry pre regionálny rozvoj do januára 2000. Predkladatelia však vypracovali návrh na vytvorenie integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Z uvedeného vyplýva, že niečo nie je v poriadku. Predpokladám, že väčšina produktívneho obyvateľstva privítala snahu legislatívne riešiť túto oblasť. Núka sa otázka, prečo chýba analýza činnosti existujúcich organizácií už dlhodobo pôsobiacich v regionálnom rozvoji a zdôvodnenie, prečo práve regionálne rozvojové agentúry sú hlavným nástrojom riadenia ekonomického a sociálneho rozvoja regiónu.

Návrh predpokladá vytvorenie siete z osemnástich agentúr, ktoré sú, prípadne majú byť lokalizované predovšetkým do tých regiónov, ktoré vláda SR označila ako prioritné, podporované v zmysle uznesenia vlády SR č. 923/1999. Predkladatelia vychádzajú iba z existujúcej siete rozvojových agentúr. Podľa toho sieť bude tvoriť deväť fungujúcich agentúr (Nitra, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Žilina, Rožňava, Spišská Nová Ves, Prešov, Svidník, Humenné) a agentúry, ktoré sú v súlade s materiálom navrhované na zriadenie (Galanta, Komárno, Šahy, Lučenec, Moldava nad Bodvou, Kráľovský Chlmec, Kežmarok, Dolný Kubín). Zhodou okolností pri novo zriaďovaných agentúrach ide väčšinou o prihraničné mestá.

Ak sa budú zakladať nové regionálne agentúry, logicky to znamená, že v daných regiónoch sa nenachádzajú agentúry a odborníci s potrebnými skúsenosťami. Preto je žiaduce, aby tento návrh obsahoval chýbajúce informácie o tom, aké požiadavky na personálne obsadenie musia spĺňať existujúce, ale aj novo vznikajúce regionálne rozvojové agentúry. Ale je to naozaj tak, že v týchto regiónoch nie sú organizácie, ktoré by mohli byť vhodným základom takýchto agentúr? Existuje predsa viacero subjektov, ktoré majú svoje zastúpenie v týchto regiónoch. Je potrebné spojiť skúsenosti a ľudský potenciál už existujúcich organizácií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev.

Prvú lastovičku vo forme konkrétnej podpory malým a stredným podnikateľom predstavuje Program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. Na skutočnosť, že nebol dodržaný termín vypracovania a schválenia úlohy, už asi nie je potrebné poukazovať. Skôr treba konštatovať, že tento materiál a jeho zámer určite privítala väčšina podnikateľov. Materiál po schválení vo vláde nadobudol účinnosť 12. júla 2000. Väčšina podnikateľov, ktorým bol tento program určený, sa však o ňom dozvedá až v súčasnosti. Nedostatkom je, že ak žiadatelia nepredložia okresnému úradu žiadosť do výšky určeného objemu štátnej pomoci pre okres, poskytovateľ presunie nevyčerpanú sumu z určeného objemu na iný okres. To vyvracia jeden zo základných cieľov regionálneho rozvoja, že cieľom regionálnej politiky je najmä vyrovnávanie disparít jednotlivých regiónov. Okresy si určite zaslúžia väčšiu pozornosť pri hľadaní možností ako tieto finančné prostriedky ponechať v danom okrese, a tak nimi podporiť iné rozvojové impulzy aj napriek tomu, že žiadatelia nepredložia (nepredložili) okresnému úradu žiadosť do výšky určeného objemu štátnej pomoci pre okres. A práve na hľadanie takýchto riešení je potrebné využívať princíp partnerstva a zapojiť širokú verejnosť.

Jozef Škultéty

podpredseda SOP