EVA ako ekonomická pridaná hodnota (V)

Moderné metódy merania a riadenia podnikovej úspešnosti a výkonnosti

Zisk, na ktorý sa akcionári môžu spoľahnúť. Náklady na kapitál, ktoré možno vyjadriť aj ako poplatok za kapitál, prípadne ako cenu, za ktorý si kapitál spoločnosť prenajíma, sú najdôležitejším aspektom ekonomickej pridanej hodnoty (EPH, resp. EVA – Economic Value Added). Podľa účtovných výsledkov sa veľa spoločností môže zdať ziskových, v skutočnosti to však tak nie je. Kým účtovná jednotka neposkytuje zisky, ktoré sú väčšie ako náklady na využívaný kapitál, jej činnosť je stratová. Nezáleží na tom, že platí dane a tvorí zisk. Napriek tomu podnik vracia do ekonomiky menej, ako z nej odčerpáva. Ak nevracia viac, ako dostáva, netvorí hodnotu, ale ju ničí. EPH sa snaží explicitne napraviť túto chybu zaužívaného myslenia poukazovaním na fakt, že keď manažéri zamestnávajú kapitál, tak zaň musia aj platiť, práve tak ako zamestnancom musia platiť mzdu.

Kapitál treba brať do úvahy. Ak sa vezmú do úvahy všetky náklady na kapitál vrátane nákladov akcionárskeho kapitálu, teda nákladov na vlastné imanie, EPH zobrazuje, akú veľkú hodnotu v peňažnom vyjadrení firma vytvorila alebo zničila v každom účtovnom období. Inými slovami, EPH je zisk, ako ho definujú akcionári. Ak akcionári očakávajú výnosnosť ich investície napríklad 14 %, tak peniaze zarábajú iba vtedy, ak ich podiel na prevádzkovom zisku po zdanení presahuje požadovaných 14 % ceny vlastného imania. Všetko po hranicu 14 % je iba hromadenie minimálne akceptovateľnej kompenzácie za investovanie do rizikového podnikania.

Zladenie rozhodovacieho procesu s bohatstvom akcionárov. EPH pomáha manažérom začleniť do rozhodovacieho procesu dva základné princípy financií. Prvým princípom je, že prvoradým cieľom spoločnosti by mala byť maximalizácia bohatstva akcionárov. Druhým princípom je, že hodnota spoločnosti závisí od miery, do akej investori môžu očakávať, že budúca hodnota ziskov prekročí alebo nedosiahne cenu kapitálu. Už podľa prvého definičného princípu vyplýva, že podstatné zvýšenie EPH spôsobí zvýšenie trhovej hodnoty spoločnosti. Tento prístup je preukázateľne efektívny takmer vo všetkých typoch spoločností, od novo vznikajúcich firiem až po transformujúce sa podniky prechádzajúce reštrukturalizáciou. Je to preto, že veľkosť EPH nie je to, na čom v skutočnosti záleží. Súčasná výkonnosť je už zahrnutá v cene akcií. Na čom naozaj záleží, je ustavičné zlepšovanie EPH, ktoré spôsobuje kontinuálne zvyšovanie bohatstva akcionárov.

Finančný ukazovateľ, ktorému rozumejú aj výkonní manažéri. EPH má výhodu, že je koncepčne jednoduchá, dá sa ľahko vysvetliť aj nefinančným manažérom, pretože začína so známym prevádzkovým ziskom a jednoducho odpočíta náklady na kapitál v spoločnosti ako celok, v účtovnej jednotke alebo dokonca v jednom závode, oddelení či výrobnej linke. Zahrnutím poplatku za používaný kapitál EPH spôsobuje, že manažéri sa okrem manažmentu zisku zaoberajú aj manažmentom kapitálu, čo im pomáha správne zhodnotiť výhody a nevýhody a vzájomné súvislosti. Tento širší, komplexnejší pohľad na podnikovú ekonomiku môže znamenať dramatickú zmenu chápania súvislostí.

Zmätok s viacnásobnými cieľmi. Väčšina spoločností používa neprehľadnú množinu spôsobov merania finančných cieľov a gólov. Strategický plán sa často zakladá na raste tržieb a trhového podielu spoločnosti. Firmy môžu hodnotiť jednotlivé produkty alebo produktové druhy príspevkovou maržou, hrubou maržou alebo peňažným tokom (cash flow). Účtovné jednotky ako celok sa môžu hodnotiť rentabilitou aktív alebo porovnávaním skutočnej a rozpočtovanej veľkosti zisku. Finančné oddelenia zvyčajne analyzujú kapitálovú investíciu na základe čistej súčasnej hodnoty, perspektívne akvizície však zvažujú voči pravdepodobnému príspevku k rastu zisku. A odmeny pre výkonných manažérov a riaditeľov ziskových centier sa dohadujú ročne na základe plánu zisku. Výsledkom nekonzistných štandardov, cieľov a terminológie je zvyčajne nesúdržné plánovanie, prevádzková stratégia a rozhodovací proces.

EPH eliminuje zmätok zavedením jedinej miery. Zavedením EPH ako jediného finančného ukazovateľa, ktorý spája všetky rozhodovacie úlohy, sa eliminuje zmätok, pretože EPH zavádza spoločnú východiskovú otázku, na ktorú sa sústredí pozornosť: Ako zvýšiť ekonomickú pridanú hodnotu? EPH je jediný systém finančného manažmentu, ktorý poskytuje spoločný jazyk pre všetkých zamestnancov prevádzky vo všetkých výkonných a nevýkonných funkciách a ktorý umožňuje, aby sa všetky manažérske rozhodnutia modelovali, monitorovali, komunikovali a kompenzovali jediným konzistentným spôsobom – vždy v zhode s pridanou hodnotou k investícii akcionárov.

Ing. Miroslav Krajčovič

M. B. A.

(Autor je vedúci tréner SMC Inštitútu finančného vzdelávania a člen správnej rady SAF.)