Práva zamestnávateľa a zamestnanca

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Vo firme (s. r. o.) som pracovala sama na ekonomickom úseku. Spracovávala som všetky účtovné doklady, mzdové účtovníctvo vrátane výpočtu miezd, odvodu z miezd, personálnych vecí a s tým súvisiacich záležitostí, všetky štatistické výkazy atď. Firma však neprosperuje. Po troch rokoch mi dal šéf rozhodnutie, aby som pristala na polovičný úväzok, avšak s tou istou náplňou práce s tým, že mzdu mi bude krátiť o polovicu. Ja som odmietla na to pristúpiť. Neviem, čo môžem robiť ďalej. Dostala som časové ultimátum s tým, že ak nebudem súhlasiť, skončíme pracovný vzťah na plný úväzok. Ako sa môžem brániť?

V prvom rade váš zamestnávateľ musí dodržiavať Zákonník práce (ZP) a zákon o mzde. Predpokladám, že máte s touto spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú (písomnú pracovnú zmluvu). Z § 36 ZP vyplýva, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jej zmene (písomne, ak bola zmluva písomná). Podľa zákona o mzde sa mzda dojednáva v pracovnej zmluve alebo v inej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. T. j. je pre zamestnávateľa záväzná nielen dojednaná výška mzdy, ale aj rozsah pracovného

Podľa § 18 ods. 2 zákona o mzde je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnancov vopred so zmenami spôsobu odmeňovania, výšky mzdy a podmienok na jej poskytovanie; ak vydal vnútorný mzdový predpis, je povinný umožniť zamestnancom doň nahliadnuť.

Skrátenie pracovného času môže zamestnávateľ vykonať na základe § 86 ZP na žiadosť zamestnanca (zo zdravotných a ďalších vážnych dôvodov na strane zamestnanca).

Ukončiť pracovný pomer je možné tiež len taxatívne vymedzenými spôsobmi: dohodou, výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej lehote. U vás dohoda zrejme do úvahy neprichádza, ako ani okamžité zrušenie (je možné len pri odsúdení pri trestnom čine alebo pri hrubom porušení pracovnej disciplíny) a ani skúšobná lehota. Výpoveď vám zamestnávateľ môže dať tiež len pri splnení dôvodov uvedených v ZP. Je to možné napr. v prípadoch, ak sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje, zaniká, ak sa zamestnanec stane prebytočným (pri organizačných zmenách), zo zdravotných dôvodov, ďalej ak zamestnanec nespĺňa podľa predpisov predpoklady na výkon dojednanej práce a ak sú dôvody na okamžité zrušenie pracovného pomeru (ako už bolo uvedené). Bližšie pozri § 46 ZP.

Ak by i napriek uvedeným skutočnostiam došlo k zrušeniu pracovného pomeru z iniciatívy zamestnávateľa, iné vám neostáva, len domáhať sa svojich práv na súde. Ďalšou možnosťou je ešte predtým sa sťažovať na okresnom úrade práce (na odbore kontroly), resp. i prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je aj jej spoločníkom, poskytol pôžičku našej spoločnosti s úrokom 15 % Je tento úrok v plnej výške daňovo uznaný?

Podľa § 24 ods. 3 písm. k) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sú úroky z úverov a pôžičiek daňovo uznateľným výdavkom (len po zaplatení). Výnimkou sú úroky platené takým subjektom, ktorý je založený v súlade s osobitným predpisom na tento účel. Predpokladáme, že vy nie ste takýmto subjektom. Keďže je spoločník tzv. závislou osobou v zmysle § 23 cit. zákona, je potrebné pamätať pri prípadnej úprave základu dane na túto skutočnosť (vo vzťahu k výške úroku).

Koľko je zamestnávateľ povinný prispievať na stravu zamestnancom (okrem sociálneho fondu)? V § 140 Zákonníka práce (ZP)sa hovorí: „Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.“ V niektorých novinách bolo pokiaľ ide o príspevok na stravovanie uvedené, že zamestnávateľ môže prispievať na obed až do výšky 55 % ceny hlavného jedla. Tohto vyjadrenia sa drží náš zamestnávateľ a tvrdí, že môže a bude na obed prispievať sumou 7 Sk (cena obeda je 68,50 Sk, príspevok zo sociálneho fondu 3,50 Sk). My zamestnanci tvrdíme, že zamestnávateľ je povinný prispievať sumou 35 Sk a zamestnanec by mal platiť 30 Sk (zo sociálneho fondu 3,50 Sk). Kto má pravdu?

V Zákonníku práce sa v cit. ustanovení „hovorí“ o povinnosti zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancom sumou vo výške 55 % ceny jedla. Viac by to nemalo byť. Menej áno, pretože táto výška je obmedzená maximálne sumou 55 % stravného, aké platí pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Napr. jedlo by stálo 100 Sk, 55 % cena jedla by bola 55 Sk. Najviac však má zamestnávateľ povinnosť prispieť v súčasnosti najviac 36,30 Sk (55 % z 66 Sk) plus zo sociálneho fondu. Ak by to bolo naopak, že cena jedla by bola nižšia, napr. 40 Sk, zamestnávateľ by bol povinný prispieť podľa ZP 55 % z tejto ceny, t. j. 22 Sk. Tu nemá význam porovnávať s výškou stravného, lebo ide o sumu nižšiu.

Vo vašom prípade vychádza, že ak cena obeda je 68,50 Sk, z tejto sumy 55 % sa rovná 37,67 Sk. Keďže je to viac ako umožňuje 55 % stravného, najviac z tejto sumy by vám mal prispieť vo výške 36,30 Sk, plus príspevok zo sociálneho fondu.

Dagmar Piršelová