Hrozí rozpad CEFTA?

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode CEFTA (Central Europe Free Trade Agreement) sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti môže rozpadnúť, pretože v rámci tohto zoskupenia vznikli dva rozdielne smery. Na jednej strane stojí skupina na čele s Maďarskom, ktorá je zameraná na plnú liberalizáciu obchodu s potravinami, kým druhá skupina na čele s Poľskom má opačný zámer. Názorové rozdiely v rámci CEFTA sú ľahko viditeľné aj napriek skutočnosti, že v tlačovom komuniké, vydanom počas nedávneho zasadnutia ministrov poľnohospodárstva krajín CEFTA vo Varšave, sa píše o jednotnom prístupe. CEFTA mala po roku 1995 vážne problémy, pretože časť členských krajín zaznamenala nadprodukciu potravín. Nová verzia dohody bola uvedená do praxe bez toho, aby sa predtým uskutočnila hĺbková analýza tempa ekonomického rozvoja členských krajín a analýza následkov zmeny dohody. Zrušením colných taríf pre niektoré produkty sa zjednodušil vzájomný prístup produktov na trhy v rámci krajín CEFTA. Tieto opatrenia priniesli výhody niektorým krajinám, ako Maďarsku, Českej republike a Slovensku, avšak spôsobili straty iným krajinám, ktoré sa momentálne snažia dosiahnuť redukciu a reguláciu importu, ktorý zasahuje ich domáce ekonomiky. Uvedeným spôsobom sa CEFTA rozdelila na dve skupiny s opačnými záujmami, následkom čoho je už nereálne spoločné sledovanie jednotného cieľa. Maďarsko, Česká republika a Slovensko majú záujem o čo najrýchlejšie otvorenie trhov, čo však nie je v záujme Poľska. Spomínané tri krajiny vedú aj v súčasnosti rokovania o ďalšom možnom rozšírení liberalizácie vzájomného obchodu s agroproduktmi. Okrem problému liberalizácie bola druhou významnou témou rokovaní ministrov poľnohospodárstva jednotlivých členských krajín otázka koordinácie krajín CEFTA pri rokovaniach s WTO, ako aj v prístupových rokovaniach s EÚ. Ako sa zhodli, prioritou zostáva spoločný vstup týchto krajín do EÚ.

V združení CEFTA je momentálne zastúpených sedem členských krajín. Ratifikačné listiny podpísalo Slovensko, Česká republika, Maďarsko a Poľsko v decembri roku 1992. K zakladateľským krajinám sa neskôr pridalo aj Slovinsko (1996), Rumunsko (1997) a Bulharsko (1999). K základným cieľom organizácie, ktoré jednotlivé krajiny deklarovali pri podpise zmluvy, patrí vytvoriť oblasť voľného obchodu, a to práve postupnou liberalizáciou vzájomných obchodných vzťahov a odstránením tarifných prekážok.

(SITA)