Katolícka cirkev žiada majetky

Pápež prijal Zemana s návrhom na medzištátnu zmluvu

S prekvapením prijala verejnosť návštevu českého premiéra v Taliansku Miloša Zemana a jeho manželky Ivany vo Vatikáne a ich prijatie pápežom Jánom Pavlom II. Nebýva totiž zvykom, aby Svätá stolica prijímala predsedov vlád, ale len hlavy štátov, pričom ako je známe, vzťahy medzi českým štátom a katolíckou cirkvou nie sú na najlepšej úrovni. Pozorovatelia v tom vidia dobrý ťah sociálnodemokratickej vlády, ktorá ako prvá od novembra 1989 bola schopná prísť s návrhom na uzavretie medzištátnej zmluvy, ktorý bol ústretovo prijatý Vatikánom ešte pred jej podpísaním.

Majetok za 112 mld. Kč

Ako však vyplýva už z preambuly návrhu zmluvy, ktorý Zeman priviezol do Vatikánu, nehovorí sa v ňom o majetkových otázkach, ktoré sú najdôležitejším predmetom rokovania medzi štátom a katolíckou cirkvou. Premiér v rozhovore s vatikánskym partnerom, štátnym sekretárom Angelom Sodanom, zdôraznil, že pripravovaná zmluva nebude riešiť vnútorné vzťahy s cirkvou, avšak česká vláda vyvinie úsilie, aby do konca budúceho roku boli prijaté všetky zákony o majetkovom vyrovnaní alebo daňových asignáciách. Sodano s tým viac-menej súhlasil, keď pred svojou cestou do Talianska sa Zeman stretol s predsedom Českej biskupskej konferencie a kardinálom Miroslavom Vlkom. Premiér odmieta exekutívne vydanie majetku požadované predovšetkým katolíckou cirkvou a súhlasí, aby tento presun bol možný len cestou zdokumentovaného zákona. Cirkev bude musieť preukázať, že majetok jej kedysi patril. V súčasnosti je to veľký problém, pretože zatiaľ čo štát hovorí maximálne o 30 tis. položkách, cirkev ich požaduje trikrát toľko a celkovú hodnotu vyčíslila na 112 miliárd korún.

Návrat pred rok 1781?

Podľa Českej biskupskej konferencie doterajšie majetkové reštitúcie neumožňujú rozvinutie všetkých pôvodných činností cirkvi, a ako poukazujú odborníci, k naplneniu všetkých požiadaviek za týmto cieľom by bolo nevyhnutné urobiť revíziu rozhodnutia rakúskeho cisára Josefa II. a vrátiť sa späť pred rok 1781. Rovnako podľa vládnej predstavy by sa všetok hospodársky majetok, medzi nimi i 175-tisíc hektárov lesa a 25-tisíc hektárov ornej pôdy a ďalší požadovaný majetok, ktorý sa v drvivej väčšine týka katolíckej cirkvi, nedostal späť do jej rúk. Ten by bol sústredený do akéhosi verejnoprávneho fondu, z ktorého by však nielen katolícka, ale i ostatné cirkvi vrátane Židovskej obce, boli financované. Zároveň s jeho vznikom by sa mala uzavrieť otázka financovania cirkví a doterajšie štátne financovanie, zavedené ešte komunistickým režimom v roku 1949, by bolo utlmené. Vláda nevylučuje ani zavedenie daňových asignácií, ale s tým cirkev neveľmi súhlasí, pretože by sa reálne zistilo, koľko stúpencov skutočne má a mohlo by to zoslabiť jej pozíciu, ako sa už ukázalo v tých krajinách, kde bolo zavedené.

Odlišné pohľady

Všetky tieto návrhy však budú potrebovať príslušné zákony a parlamentné strany k tomu majú rôzne prístupy. Zatiaľ čo ľudovci považujú myšlienku fondu za dobrý nápad, ODS je presvedčená, že rokovanie o jeho vytvorení bude veľmi ťažké. Podľa jej názoru majú politici a katolícka hierarchia na vec celkom odlišný pohľad. Komunisti sú rovnakého názoru a očakávajú, že rokovanie o tom, čo dať do fondu, bude veľmi ťažké. Sociálni demokrati to nevylučujú, ale považujú rozhodnutie vlády za posun správnym smerom.

Richard Seemann

Praha