Význam „drámy“ len odhadujú

Čo čaká naše poľnohospodárstvo po vstupe do EÚ?

Pred desiatimi rokmi sa poľnohospodárstvo podieľalo na tvorbe HDP až 7,5 percentami. Teraz sú to už len 4 percentá. Rovnako klesol aj podiel ekonomicky činného obyvateľstva v rezorte z 12 na 6,5 percenta a naopak, podiel výdavkov nášho obyvateľstva na potraviny sa v posledných rokoch zvýšil z 34 asi na 40 percent. Doterajší trend bol nepriaznivý aj vo vývoji zamestnanosti. Počet pracovníkov zamestnaných v poľnohospodárstve klesol z 327-tisíc na 107-tisíc, čo predstavuje 5 % z celkovej zamestnanosti. Dovedna s nadväzujúcimi odvetviami zamestnáva agropotravinársky sektor 150- až 160-tisíc pracovníkov. Pohľad našich odborníkov na poľnohospodárstvo sa blíži európskemu. To znamená, že ho považujeme za multifunkčné odvetvie, čo je viac ako len produkcia potravín. Sú to environmentálne, krajinotvorné, sociálne a ďalšie celospoločenské funkcie, ktoré nás nútia poľnohospodárstvo zachovať, aj keby možno bolo ekonomicky výhodnejšie potraviny dovážať. Už niekoľko rokov sa preto rezort pokúša modelovo simulovať možné dosahy vstupu do EÚ na slovenské poľnohospodárstvo. Simulácie ukazujú, že naše poľnohospodárstvo by malo počas asociovania SR medzi najvyspelejšie krajiny nášho kontinentu reagovať

menej dramaticky

a menej ťaživo, ako sa predpokladalo. V prípade Slovenska budú priame náklady na uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky dosahovať najviac 150 mil. EUR ročne. Efekty vstupu na príjmy prvovýrobcov sa prejavia predovšetkým v raste odbytových cien. Tieto efekty budú, samozrejme, závisieť od času vstupu, pričom výraznejšie sa prejavia pri skoršom vstupe. Úspešná integrácia slovenského agropotravinárskeho sektora úzko súvisí s úrovňou jeho súčasnej a budúcej konkurencieschopnosti. Rozhodujúcim kritériom úspešnosti a presadenia sa na agropotravinovom európskom trhu bude schopnosť konkurovať úrovňou cien, a to tak u nás doma, ako aj u zahraničných odberateľov. Naše poľnohospodárske produkty sú v súčasnosti v porovnaní s EÚ cenovo

konkurencieschopné.

Je to však dôsledok nízkej ceny pracovnej sily, nízkej ceny pôdy, lacnejších materiálových vstupov, ale aj nerealizovaných intenzifikačných opatrení. Tieto výhody sú však iba relatívne a po vstupe do EÚ sa môžu stratiť. Vyššie komparatívne výhody majú a budú mať aj po vstupe do EÚ pestovatelia obilnín a olejnín. Živočíšna výroba disponuje relatívne nízkymi výhodami, preto pri súčasnej štruktúre nebude zrejme ani v budúcnosti výrazne rentabilná. Ale už v horizonte vstupu Slovenska do EÚ odborníci predpokladajú dosiahnuť v porovnaní s rokom 1998 zvýšenie úžitkovosti hovädzieho dobytka, ako aj ošípaných. Očakáva sa 30-percentný

rast produkcie

mlieka na dojnicu, 60-percentný rast prírastku vo výkrme hovädzieho dobytka na kŕmny deň, 30-percentný rast prírastku vo výkrme ošípaných za deň a priemerná porážková hmotnosť hydiny na úrovni 1,8 kg na kus.

Vladimír Turanský

Vytvorené: 23.10.2000 Zmenené: 23.10 17:00