Zákon možno zrušiť zákonom, nie uznesením vlády

Podpora exportu v slepej uličke?

„Dnešný stav okolo Fondu na podporu zahraničného obchodu (FPZO) je mimoriadne chaotický,“ zdôraznil generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) František Bruckmayer v reakcii na našu otázku, či sa fond zruší, keďže vznikla Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu (SARIO). Podľa vyjadrenia riaditeľky sekcie mnohostrannej obchodnej spolupráce ministerstva hospodárstva Anny Joštiakovej mala aktívne fungovať od 1. septembra. Zároveň mala zastrešiť nielen doterajšiu činnosť Slovenskej agentúry pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), program podporu exportu (PIU), ale aj činnosť fondu. Pritom už po zverejnení prvých informácií o zámeroch SARIO niektoré podnikateľské združenia i podniky vyjadrili nespokojnosť, že prechodom SNAZIR-u, k činnosti ktorého roky zaznievali práve zo strany podnikateľov výhrady, sa veru zázrakom nestane funkčná organizácia. Založenie agentúry SARIO vyplynulo ako úloha z uznesenia vlády SR č. 301 z 10. mája k opatreniam na podporu významných zahraničných investícií. Vzhľadom na fakt, že FPZO vznikol na základe zákona, zaujímal nás jeho ďalší osud. A. Joštiaková nám ešte koncom júla povedala, že do 31. augusta ministerstvo hospodárstva predloží na rokovanie vlády zákon, ktorým určí nástupníctvo SARIO, tam prejdú podľa nej aj prostriedky, ktoré ku dňu skončenia činnosti FPZO budú na jeho účtoch. Zatiaľ sa tak nestalo. Pripomeňme, že fond sa tvoril z príspevkov podnikateľov, konkrétne do neho odvádzali jedno promile z každej exportnej a importnej operácie nad 100-tisíc Sk. Ročne sa do neho nazhromaždili nemalé prostriedky, čo potvrdzuje aj tabuľka.

Odvádzanie prostriedkov bolo tŕňom v oku mnohých podnikateľov, najmä tých, ktorí nemali dostatok informácií o možnostiach podpory. Ich výhrady k takémuto dvojitému zdaňovaniu prakticky v pravidelných intervaloch vyúsťovali do návrhov zrušiť povinné odvody do fondu. „My sme si od začiatku uvedomovali, že príspevky sú nesystémovým krokom. Ale v danej situácii to bolo jediné riešenie, ako podporiť export. Od začiatku sme ho tvorili ako fond solidárny. Dosiahli sme určitú dohodu, že veľké podniky, ktoré do neho odvádzali naozaj miliónové sumy, nebudú aspoň v začiatkoch žiadať podporu. Tá smerovala najmä malým a stredným podnikateľom. Nakoniec sa minulý rok povinné odvody novelou zákona zrušili. Keďže fond stojí len na dobrovoľných príspevkoch, je jasné, že väčšinu aktivít musí zastaviť. Konkrétne sa zrušia takmer všetky delagatúry v zahraničí, ktoré sa z peňazí podnikateľov vybudovali. Informačný systém tiež nebude z čoho financovať. AZZZ svoju pozíciu k otázke fondu nemení. „Sme toho názoru, že nie zrušiť, ale transformovať fond podľa našich pripomienok, aby bolo reálne pokračovať v podpore exportu i štátnej prezentácii. To je však možné len za predpokladu určitých, aj keď nižších príspevkov. Veď štát na podporu stále nemá, aby sa viditeľne začali prejavovať očakávané efekty,“ dodáva F. Bruckmayer. Predstavitelia AZZZ vo svojich stanoviskách označili tiež uznesenie vlády, ktorým vzniklo SARIO, za nekoncepčné, neodborné a právne sporné. Karta sa však začiatkom októbra nečakane otočila. Ministerstvo hospodárstva v liste vedenie AZZZ informuje o návrhu na zmenu sporného uznesenia vlády, čo AZZZ chápe ako veľkú satisfakciu. V ňom ide aj o rozhodnutie MH SR stiahnuť z medzirezortného pripomienkovania návrh zákona na zrušenie fondu. Východiskom by mal byť pripravovaný návrh zákona o investičných stimuloch. Pokiaľ však ide o samotnú podstatu celého problému, čiže podporu exportu, tá v celom tomto chaose zostáva paradoxne bokom. SARIO síce už v auguste vyhlásilo niekoľko podporných programov, ale kedy a či sa aj realizujú, keď sa zasa pripravuje niečo nové, je dnes ťažko povedať. Z dobre informovaných zdrojov sme sa síce dozvedeli, že časť prostriedkov z fondu, ktorá nebola ešte použitá, už prešla na SARIO, ale kompetentní nám ju nepotvrdili. Sekretárka riaditeľa FPZO nám oznámila, že na túto tému sa nevyjadrujú. A na riaditeľa nás odmietla prepojiť.

Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 vyplýva, že na podporu exportu by sa malo vyčleniť približne 30 mil. Sk, čiže asi polovica z toho, čo by sa malo získať z podporných programov EÚ. Ak však zoberieme do úvahy fakt, že predtým to boli neporovnateľne vyššie sumy, treba sa opýtať, či sa pri podpore exportu neurobil systémový krok dozadu. Keďže nemálo prostriedkov bude stáť vybudovanie a prevádzka SARIO a existujúci fond bez povinných príspevkov bude pomaly dožívať (samozrejme, réžia niečo stojí), je tiež na mieste otázka, či si môžeme takýto prepych dovoliť. Mimochodom, podľa spomínaného uznesenia vlády každý projekt vstupu zahraničného investora, na ktorý by sa mali vzťahovať schválené úľavy, musí posúdiť SARIO a len ono má komunikovať so zahraničím. No podnikatelia sa pýtajú, či sa takáto výsada len jednému subjektu nebude zneužívať...

Zdena Rabayová