Hospodárenie na pôde

Samostatne hospodáriaci roľník na základe zmluvy s poľnohospodárskym družstvom užíva od roku 1998 ornú pôdu s výmerou 120 ha. Na tieto pozemky je družstvo v katastri nehnuteľností evidované na liste vlastníctva ako nájomca. Za pozemky s výmerou 120 ha podal daňové priznanie samostatne hospodáriaci roľník, ktorý ich riadne obhospodaruje. Správca dane na základe predloženého daňového priznania vyrubil platobným výmerom daň z pozemkov samostatne hospodáriacemu roľníkovi. Je tento samostatne hospodáriaci roľník, ktorý pôdu obhospodaruje a užíva, daňovníkom dane z pozemkov, ak v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva je na túto výmeru pôdy vedené ako nájomca poľnohospodárske družstvo?

- Osobu daňovníka pri pozemkoch upravuje § 2 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. V praxi sa stáva, že daňovníci, ale aj správcovia dane toto ustanovenie uplatňujú rozdielne. V niektorých prípadoch na základe dohôd medzi právnickými osobami alebo právnickou osobou a fyzickou osobou, ale aj svojvoľným rozhodnutím, sa za daňovníkov dane z pozemkov určia osoby bez toho, aby sa rešpektovala chronológia a dikcia tohto ustanovenia.

V prvom rade daňovníkom dane z pozemkov je vlastník pozemku, ale aj správca pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve obce. Správu majetku štátu vo verejnoprospešnej a v nepodnikateľskej sfére vykonávajú štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne účelové fondy a neštátne právnické osoby. Na preukázanie vlastníctva k pozemku je potrebný list vlastníctva z katastra nehnuteľností, prípadne výpis z evidencie nehnuteľností. Vlastník pozemku je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Z toho vyplýva, že pozemky môže aj prenajímať.

Ak vlastník pozemku prenechal pozemky do nájmu fyzickým osobám alebo právnickým osobám, je daňovníkom dane z pozemkov nájomca. Aby bol daňovníkom dane z pozemkov nájomca, musí nájomný vzťah trvať najmenej päť rokov a osoba, ktorá pozemky dlhodobo prenajala, musí byť v katastri nehnuteľností vedená na tieto pozemky ako nájomca. Klasickými prípadmi nájomcov pozemkov pri pozemkoch, ktoré sú v dlhodobom nájme, sú napr. poľnohospodárske družstvá.

Ďalej ustanovenie § 2 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností určuje daňovníka pri tých pozemkoch, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond.

Daňovníka pri náhradných pozemkoch, pri pozemkoch, ktoré sú v krátkodobom nájme a

až potom upravuje, že ak nie je známy vlastník pozemku, nájomca pri dlhodobom nájomnom vzťahu, osoba, ktorá má pozemky v nájme, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu, osoba, ktorej boli pridelené náhradné pozemky na obhospodarovanie do vykonania celkových pozemkových úprav, až tak môže byť daňovníkom dane z pozemkov tá osoba, ktorá ich skutočne užíva.

Užívateľský vzťah k pôde nie je rozhodujúci od 1. januára 1993 ( t. j. od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností). Iba v tých prípadoch, keď vlastník pozemku, príp. nájomca, nie je evidovaný na liste vlastníctva v katastri, je na daňové účely rozhodujúci faktický stav a daňovníkom sa môže stať aj skutočný užívateľ pozemku.

V danom prípade, ak je na liste vlastníctva na výmeru 120 ha evidované v katastri pôdohospodárske družstvo ako nájomca, je toto družstvo aj daňovníkom dane z pozemkov. Tu neplatí zmluva alebo dohoda, že samostatne hospodáriaci roľník, ktorý pozemky skutočne užíva, je aj daňovníkom dane z pozemkov.

Podľa § 43 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nie je možné pripustiť prenášanie daňovej povinnosti na základe zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom. Citované ustanovenie určuje, že dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné.

Správca dane postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, ak vyrubil daň z pozemkov samostatne hospodáriacemu roľníkovi.