Daň z nehnuteľností

Občan, ktorému bolo vydané osvedčenie samostatne hospodáriaceho roľníka v priebehu roka 1993 predpokladá, že je na rok 2000 oslobodený od dane z nehnuteľností na pozemky, ktoré obhospodaruje. Na zdaňovacie obdobie roka 2000 mu však správca dane vyrubil daň z pozemkov, pretože úľavy z tejto dane pre samostatne hospodáriacich roľníkov nie sú obsahom všeobecne záväzného nariadenia obce o dani z nehnuteľností na rok 2000. Musí samostatne hospodáriaci roľník zaplatiť na rok 2000 daň z pozemkov?

Podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností platnej v roku 1993, od dane z pozemkov boli na päť rokov oslobodené pozemky, na ktorých začali činnosť v poľnohospodárskej výrobe samostatne hospodáriaci roľníci. Od 1. januára 1994 došlo oproti roku 1993 k podstatnej zmene v daňovom zvýhodnení samostatne hospodáriacich roľníkov. Zmena nastala v tom, že podnikatelia - samostatne hospodáriaci roľníci - môžu od 1. januára 1994, teda aj v súčasnom období mať daňové zvýhodnenie iba formou poskytnutia úľavy z dane z pozemkov. Úľava pre samostatne hospodáriaceho roľníka aj na rok 2000 môže byť poskytnutá iba vtedy, ak je obsahom všeobecne záväzného nariadenia obce o dani z nehnuteľností na rok 2000. Daňová úľava z dane z nehnuteľností nemá nárokový charakter. Je fakultatívneho charakteru a o jej poskytnutí, výške a podobne rozhoduje príslušný správca dane na každé zdaňovacie obdobie samostatne. V roku 2000 postupuje správca dane pri poskytnutí daňovej úľavy pre samostatne hospodáriacich roľníkov podľa § 12 ods. 3 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Cit. ustanovenie upravuje, že správca dane môže podľa miestnych podmienok poskytnúť daňovú úľavu na pozemky, s výnimkou pozemkov v zastavanej časti obce až na päť rokov nasledujúcich po roku, v ktorom začali vykonávať a aj vykonávajú samostatne hospodáriaci roľníci poľnohospodársku výrobu ako svoju hlavnú činnosť. Daňová úľava sa však nevzťahuje na tie pozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavaných častiach obce, t. j. na pozemky v intravilánoch.

Naopak, v roku 1993 pri splnení podmienok stanovených zákonom o dani z nehnuteľností, oslobodenie samostatne hospodáriacich roľníkov od dane z pozemkov malo nárokový charakter s tým, že rozhodnutia o oslobodení od dane vydané do 31. decembra 1993 zostali v platnosti až do skončenia päťročnej lehoty. Čiže bez ohľadu na zmenu zákona č. 317/1992 Zb. účinnú od 1. januára 1994, samostatne hospodáriaci roľníci, ktorým bolo daňové zvýhodnenie priznané v roku 1993, nemuseli platiť daň za pozemky, na ktorých vykonávali poľnohospodársku výrobu až do roku 1997. V týchto prípadoch správca dane nebol oprávnený zrušiť svoje rozhodnutie, prípadne ho neakceptovať s tým, že na rok 1994, prípadne v ďalších rokoch, vyrubil daň z pozemkov.

Občanovi, ktorému bolo v priebehu roka 1993 vydané osvedčenie samostatne hospodáriaceho roľníka, mohla byť od roku 1994 na pozemky, na ktorých vykonáva poľnohospodársku výrobu, poskytnutá iba úľava z dane pozemkov podľa § 12 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti. Od roku 1994 sa však daňová úľava nevzťahuje na tých samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí túto činnosť nevykonávajú ako svoju hlavnú činnosť.

Ak však správca dane v priebehu rokov 1994 až 2000 neupravil vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností, že poskytuje daňové úľavy na pozemky, ktoré obhospodarujú samostatne hospodáriaci roľníci, potom takéto osoby boli a sú povinné platiť daň z pozemkov.

Čo sa na účely poskytnutia daňovej úľavy z dane z pozemkov samostatne hospodáriacemu roľníkovi rozumie pod „vykonávaním poľnohospodárskej výroby ako svojej hlavnej činnosti“? Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (samostatne hospodáriacim roľníkom) sa rozumie činnosť fyzickej osoby v poľnohospodárskej oblasti, ktorú vykonáva osobne alebo pomocou iných osôb. Vykonávaním takejto činnosti vznikajú tomuto podnikateľovi príjmy z podnikania, medzi ktoré patria aj príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Ak samostatne hospodáriaci roľník vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie, alebo poskytuje príležitostné práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou a z týchto činností má príjmy z podnikania, posudzuje sa takáto činnosť ako jeho hlavná činnosť.

V katastri obce sa nachádza vodná plocha, ktorá neslúži na hospodársky využívané vodné plochy. Je takáto vodná plocha predmetom dane z pozemkov podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností?

Z hľadiska zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností sa daňové záležitosti, ktoré sa týkajú vodných plôch, posudzujú podľa § 3 ods.1 písm. e) tohto zákona a § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva financií SR č.58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností. Predmetom dane z pozemkov sú rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy. Podmienkou zdanenia vodnej plochy je skutočnosť, aby bol pozemok zapísaný ako vodná plocha na liste vlastníctva v katastri. Definíciu hospodársky využívaných vodných plôch upravuje vykonávacia vyhláška k zákonu o dani z nehnuteľností, ktorá určuje, že za ostatné hospodársky využívané vodné plochy podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č.317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností sa považujú tie vodné plochy, ktoré sú využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, ďalej na produkciu rastlinných alebo iných produktov. Ak vodná plocha nie je hospodársky využívaná, potom nie je ani predmetom dane z pozemkov.

Irena Bubeníková