Zelený raj uprostred kancelárskej driny

Namiesto posedenia u psychoanalytika venujte sa denne malej zeleninovej záhradke. Keď vám stres prerastie cez hlavu, podnikajte výlety do prírody so stanovenou témou, napríklad, hľadanie určitých druhov rastlín. Proti chrípke sa dokážete brániť pravidelným navštevovaním echinaceových záhonov. Tak vám radí aj dnešná téma nášho seriálu: EKOTERAPIA.

Keď ma pozval na rozhovor do svojho prímorského domu majiteľ talianskych hotelov, predstavovala som si džentlmena v krásnom obleku (prinajhoršom v honosnom zamatovom župane). Ale otvoril mi pán v pracovnom overale a zástere, na hlave slamená strieška, v ruke motyčka a celá tvár bola posiata „pehami“ zeminy. Keď mi potriasol rukou, zniesol sa na mňa poprašok peľu z akejsi exotickej rastliny. Nebol to záhradník, ale onen bohatý, vo svete biznisu rešpektovaný a personálom obávaný hotelier.

Zeleň má zelenú

Práve v Taliansku sa tejto zeleňoterapii mimoriadne darí. Odborníci z ekopsychológie to vysvetľujú potrebou podnikateľov altruisticky sa o niečo starať, zahŕňať to nezištnou láskou a obetavosťou, čo najrýchlejšie vidieť priame výsledky svojho snaženia, dopriať si trochu romantiky (a bez zahanbujúcej sentimentality), načerpať nové sily v zapojení iných mozgových centier, než aké sa zúčastňujú v každodennej podnikateľskej práci. „Ekoterapia sú vlastne relaxačné metódy založené na používaní motyčky, hrablí, záhradníckych nožníc a ďalšieho náradia. Je to projekt, ktorý zodpovedá súčasnej silnej túžbe po prírode. Aj pri zariaďovaní bytu dávajú už zákazníci prednosť krásnej zeleni pred drahým nábytkom. Pritom nemusia vlastniť dom a záhradu či veľkú terasu, stačí balkónik, malý dvorček, obývacia izba, schodisko alebo kancelária. Tam všade sa dá pestovať voňavá zeleň,“ projektant fytoterapeutických záhrad Luca Cocchi cestuje krížom-krážom zemeguľou, pretože jeho služby si vyžaduje čoraz viac klientov. V Taliansku, napríklad pri projektovaní agroturistiky, vo Švajčiarsku pri návrhoch záhrad s cestičkami pre nevidiacich, v Amerike pri prevoňaní obytných štvrtí pomocou aromatických kríkov.

Taliani tvrdia, že do nemeckého či britského zeleňového štandardu majú ešte ďaleko. Na Slovensku by sme však k nim mali ešte omnoho ďalej. Aj keď si riaditeľka banskobystrickej Tatraflóry Ing. Marta Drobková pochvaľuje, že ľady (teda zelene) sa už pohli. „Podľa geomantie - náuky o harmónii prostredia - sa chyby budov a miestností dajú liečiť piatimi prostriedkami. Jedným z nich sú práve rastliny. Uvádzajú totiž do činnosti prúd životnej energie. Starajú sa o vhodnú bioklímu, dodávajú kyslík a zvlhčujú vzduch, počas fotosyntézy absorbujú cigaretový dym a iné škodlivé látky. Podľa geomantie ich treba umiestňovať aj do ťmŕtvych kútovŤ (keď steny nezvierajú pravý uhol) či pod schody. Zaujímavé je, že hoci spomínané služby ľuďom poskytuje len živá zeleň, geomantia nezavrhuje ani umelé kvety. Pretože vraj aj tie sú náznakom života.“

V niektorých krajinách už rastliny nahrádzajú zvlhčovače a ionizátory. Nemecký výskum sa dostal tak ďaleko, že pred niekoľkými rokmi popísal funkcie jednotlivých druhov.

Papradie vraj zvyšuje množstvo negatívnych iónov, filodendron pohlcuje formaldehyd, brečtan najviac vstrebáva kysličník. „Človek nechce mať zeleň iba doma, ale všade, kde sa zdržiava, teda aj na pracovisku. Rozdiel medzi rastlinami v byte a tými v kanceláriách, úradoch, predajniach, poštách či benzínových čerpadlách zvyčajne spočíva iba v starostlivosti o ne. Aj tieto rastliny potrebujú priaznivé životné podmienky (svetlo, vzduch, teplo, vodu a výživu); otázka vkusu je druhoradá a jadrom problému je len to, či môže v daných podmienkach trvalejšie prosperovať. Na pracovisku sú vhodnejšie rastliny s okrasnými listami, ktoré si po celý rok zachovávajú pekný vzhľad, sú nenáročné a ťmohutnéŤ, napríklad Dracanea, Ficus, Chlorophytum, Monstera, Philodendron, Cyperus, kaktusy a sukulenty, z paliem Howeia a Chamaedorea. Vo veľkých priestoroch poslúžia ako deliaca priečka, inde vytvárajú pocit súkromia. Zásadným spôsobom zlepšujú celkovú atmosféru v miestnosti a vyvolávajú dojem, že je tam čerstvejší vzduch,“ slová Margot Schubertovej z knihy Bývame s kvetinami ( vydavateľstvo Perfekt) nenechávajú nikoho na pochybách, že kým počítače, kopírovacie stroje a tlačiarne zaťažujú ovzdušie a z malých lepidiel či fixiek sa vyparujú rozpúšťadlá, rajská zeleň ozdravuje vzduch vo firme blahodarným kyslíkom, ale aj psychologicky.

Aj lipa je v móde

Recept pre menej starostlivých podnikateľov sa volá hydropónia. Rastlina je zasadená v keramzite a v črepníku s dvojitým dnom. Postupne rozpustné granulované hnojivo zabezpečuje polročnú potravu rastliny. Stačí sa pozrieť na hladinomer a podnikateľ hneď vie, či treba pridať ďalšiu polročnú

Recept pre podnikateľov - alergikov sa zase volá mumifikácia. Sú to živé rastliny, ktoré boli pôsobením určitých látok umŕtvené. Netreba sa o ne starať, pričom si vlastne ponechávajú vzhľad aj niektoré vlastnosti živej flóry. V Škandinávii obľubujú eukalyptus, ktorý aj ako mumifikovaný šíri do prostredia svoju charakteristickú vôňu.

Zmysel skutočnej ekoterapie je však v starostlivosti o zeleň. Nie v tom, že podnikateľ kúpi drahú rastlinu, ale že sám vlastnoručne používa záhradnícke náradie. A že sa vôbec nestará o to, ktorá rastlina je práve v móde. Odborníci sa totiž v názoroch rôznia: „Podstatné sú aromatické austrálske rastliny a citrusy, ale honosným ružiam sa treba vyhnúť,“ (to by bola výtvarníčka Isabella Casaliová z Monticelli). „Klasické terasové rastliny sú prežitkom a odporúčajú sa ťahavé ruže, klematis a hortenzie,“ (tvrdí záhradný architekt Stefan Vaccari). „Páči sa mi pestovať veľa rastlín, od pelargónií cez ťahavé ruže až po topole, len aby rástli spontánne,“ (taký je názor slávneho dizajnéra hračiek Giorgia Vignu). Napriek tomu sa najmä psychobiológovia zhodnú v tom, že terapeutický účinok rastlín spočíva aj v ich vôni, a tak terasy, balkóny, záhrady či obchodné priestory podnikateľov majú získať charakter arabských záhrad. K slovu sa dostávajú rastliny, na ktoré sa už trochu zabudlo - gardénia, olivovník, kalina, ruža, jazmín, zimolez, aromatické byliny či lipa. Na svoje si totiž musí dnes prísť nielen zrak, ale aj doteraz zanedbávaný čuch. Je totiž spojený s limbickým systémom a s tými časťami mozgu, kde vznikajú emócie. Ale pod tou podmienkou, že na rastlinách nehodiacich sa do daného prostredia nepáchajme násilie len preto, že sú práve módne.

Soňa Hudecová-Podhorná