Poľovníctvo, to je služba prírode

Veľký rozmach pytliactva ohrozuje stav zveri

Myšlienka vzniku poľovníckej organizácie na Slovensku sa datuje do roku 1920, keď sa zišlo ustanovujúce valné zhromaždenie Loveckých ochranných spolkov na Slovensku, aby spojilo sily tých, ktorí sa zaoberali poľovníctvom v prospech jeho ochrany a ďalšieho zveľaďovania. Od tých čias uplynulo osem desaťročí a organizované poľovníctvo na Slovensku prešlo mnohými zmenami. Z niekoľko desiatok nadšencov, ktorí stáli pri jeho vzniku, je dnes silná masová organizácia s 50-tisícovou členskou základňou v podobe Slovenského poľovníckeho zväzu. Už v roku 1920 si Lovecký ochranný spolok vytýčil ako jednu z hlavných úloh usilovať sa o zlepšenie pomerov v poľovníctve na Slovensku všetkými zákonnými prostriedkami.

Podľa analýzy vývoja a stavu poľovníctva na Slovensku od roku 1990 výsledky nie sú v mnohých smeroch lichotivé a poukazujú na vážne problémy, do ktorých sa slovenské poľovníctvo v uplynulom desaťročí dostalo. Novela zákona o poľovníctve, prijatá v roku 1993, opätovne vrátila právo poľovníctva vlastníkovi poľovných pozemkov. Prejavilo sa to najmä pri tvorbe a drobení poľovných revírov. Ich počet sa zvýšil o 33 % a o 24 % klesla ich priemerná výmera, čo neprispieva ku kvalitnému chovu najmä jelenej zveri. Dlhý proces uznávania revírov a uzatvárania nájomných zmlúv neprispel ku skvalitneniu chovu zveri, skôr naopak. Neistota v mnohých poľovných revíroch bola príčinou, že sa v nich

stavy zveri

výrazne znížili. Úprava poľovných revírov negatívne postihla i mnohé zvernice, ktoré boli základňou kvalitného genofondu zveri. Mnohé z nich zanikli a iné sa dostatočne nevyužívajú. Od roku 1990 došlo v niektorých regiónoch Slovenska k výraznému poklesu stavov a najmä kvality jelenej zveri. V mnohých oblastiach, kde bol chov tejto zveri ešte donedávna na veľmi dobrej úrovni, sú úplne rozvrátené populácie

a štruktúra jej chovu. Poľovnícka štatistika uvádza až o 50 % nižší lov a nižšiu produkciu kvalitných trofejí tejto zveri. Kolíše kvalita trofejí danielej a muflonej zveri, nedarí sa zvyšovať stavy srnčej zveri. Napriek nižšej intenzifikácii poľnohospodárskej výroby adekvátne nestúpajú stavy malej zveri vo voľnej prírode.

Po roku 1990 došlo k výraznému poklesu poľovníckej morálky a disciplíny. Veľmi sa rozrástlo pytliactvo a pečienkárstvo, ktoré spôsobuje poľovníctvu veľké chovateľské a ekonomické straty. Do poľovníctva sa v uplynulom období, najmä znížením náročnosti na praktickú prípravu, dostalo množstvo ľudí bez výraznejšieho pozitívneho vzťahu k prírode a k zveri. V prvom rade sa preto ako nevyhnutnosť ukazuje úloha pripraviť kvalitný, nový moderný zákon o poľovníctve, ktorý by zvýraznil jeho ekologický obsah. Mal by právne vyriešiť najmä vzťah a väzby vlastníckych princípov s chovateľskými a ekologickými kritériami pri uznávaní poľovných revírov a určovaní ich hraníc, zosúladenie záujmov ochrany prírody a poľovníctva, spôsob prenajímania poľovných revírov, ale aj

pravidlá disciplíny,

posilnenie kompetencie poľovnej stráže, poľovných hospodárov, kontroly vykonávania práva poľovníctva vrátane kontroly pôvodu diviny a pod. Do nadobudnutia jeho účinnosti však treba novelizovať tie predpisy, ktoré sú už súčasnou praxou prekonané a postup podľa nich by spôsoboval poľovníctvu zbytočne ďalšie škody. Naliehavou úlohou je novelizovať skutkovú podstatu trestného činu pytliactva tak, aby jeho šetrenie bolo pružnejšie a postih účinnejší. Slovenský poľovnícky zväz by mal zvýšiť náročnosť na prípravu a skúšky uchádzačov o prvý poľovný lístok. Príprava nových poľovníkov nemôže byť len predmetom zabezpečenia príjmov pre štruktúry zväzu. V súčasnosti sa skúša veľkoplošné ekologické obhospodarovanie zveri vo vytypovaných oblastiach, pripravuje sa zmena predpisov o bonitácii poľovných revírov. V poľovníctve je aj jedna z možností podpory a rozvoja vidieka. Ide predovšetkým o poľovnícku turistiku, ktorá má tradíciu v podhorských a horských podmienkach.

Vladimír Turanský