Dary a daň z príjmov

Nové pravidlá v roku 2000

Poskytovanie darov fyzickými a právnickými osobami alebo tzv. sponzorovanie, ako forma účasti týchto osôb často aj na správe vecí verejných, je téma zaujímavá najmä z hľadiska vplyvu takejto aktivity na konečnú daňovú povinnosť týchto osôb. Ak zistíme, že pri poskytnutí daru nám bude táto skutočnosť určitým spôsobom vykompenzovaná pri výpočte našej daňovej povinnosti, je to stimul k tomu, aby sme to napríklad v charitatívnej, zdravotnej, ekologickej, ale aj v inej oblasti tak spravili.

Od roku 1993 sa hodnota poskytnutých darov môže uplatniť ako odpočítateľná položka zo základu dane fyzických i právnických osôb. Obyčajne si túto možnosť pripomíname po skončení zdaňovacieho obdobia - t. j. kalendárneho roka. Ak sme žiadne dary v predchádzajúcom roku neposkytli, alebo len v malej hodnote, ďalej nás už táto problematika nezaujíma. Z uvedeného dôvodu sme sa rozhodli teraz - v priebehu roka - v čase, keď našu konečnú daňovú povinnosť môžeme ešte ovplyvniť, v kocke poukázať na túto problematiku. Ďalším dôvodom je, že niektoré podmienky sa v tomto roku zmenili.

Čo je to dar?

Podľa § 6 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov za dar možno považovať „bezodplatné nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, pohľadávok, cenných papierov a iných majetkových práv na základe právneho úkonu a inak než smrťou občana“. Dôležitá je najmä bezodplatnosť nadobudnutia uvedeného majetku, pretože obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru.

Z Občianskeho zákonníka (§ 628) ďalej vyplýva, že darovacia zmluva musí byť písomná vtedy, ak je predmetom daru nehnuteľnosť (pôda, dom) a pri hnuteľnej veci (auto, cenné papiere) v prípade, ak pri darovaní nedôjde k jej odovzdaniu a prevzatiu.

Daňové hľadisko

Na daňové účely je vymedzený okruh príjemcov darov a účely, na ktoré sú poskytnuté (na ktorých má štát záujem). Vymedzená je aj horná a spodná hranica, resp. hodnota poskytnutých darov, ktorú možno na daňové účely „uznať“ formou odpočítateľnej sumy z celkového základu dane (u právnických osôb) alebo formou zvýšenia jeho nezdaniteľnej časti (u fyzických osôb). Je vecou názoru, či je to málo alebo nie, resp. či je to dostatočne stimulujúce. Cieľom príspevku nie je diskusia na túto tému. Budeme sa preto stručne venovať faktickému právnemu stavu v tejto oblasti.

Keďže zohľadnenie darov na daňové účely nie je u fyzických a právnických osôb úplne rovnaké, uvedieme si túto problematiku samostatne z hľadiska každého z nich.

Fyzické osoby

Pokiaľ ide o fyzické osoby, podľa § 12 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) každá fyzická osoba (občan) si môže ročný základ dane z príjmov znížiť o hodnotu darov, ktoré poskytol v zdaňovacom období (roku) obciam a právnickým osobám, ktoré majú sídlo na území SR. Právnické osoby sú definované v Občianskom zákonníku i v Obchodnom zákonníku. Medzi právnické osoby patria i nadácie. Poskytnutie darov fyzickým osobám sa na daňové účely v súčasnosti nezohľadňuje. Na „uznanie“ darov na daňové účely musia byť splnené ďalšie dve základné podmienky.

V prvom rade musia byť splnené zákonom stanovené účely, na ktoré sa dary poskytli. To konkrétne znamená, že na daňové účely možno uznať fyzickým osobám len hodnotu takých poskytnutých darov, ktoré boli určené na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, podporu mládeže, ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely (pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti) a na telovýchovné a športové účely.

Druhou podmienkou je ohraničenie hodnoty poskytnutých darov, od a do výšky ktorej ich môže na daňové účely fyzická osoba „uplatniť“. Podľa citovaného ustanovenia zákona možno od ročného základu dane odpočítať hodnotu darov, pokiaľ ich úhrnná výška v príslušnom roku bola aspoň 500 Sk. V úhrne však možno odpočítať najviac 10 % základu dane. Vidíme, že nie je podstatná hodnota jedného daru (ako je to u právnických osôb), ale ich úhrnná výška.

Nepeňažná forma

Na daňové účely možno uznať poskytnutie darov nielen v peňažnej, ale aj v nepeňažnej forme. Ak sa poskytnú v nepeňažnej (naturálnej) forme, ich ocenenie sa musí vykonať bežnou formou, t. j. cenou zvyčajnou v mieste a v čase plnenia.

Ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2000 Sk.

Po skončení roka

Poskytnutie darov v zmysle uvedených pravidiel vytvára pre daňovníka možnosť znížiť si, po skončení zdaňovacieho obdobia, základ dane o túto nezdaniteľnú časť, a to buď pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ak mal len tento druh príjmov), t. j. u svojho hlavného zamestnávateľa, alebo pri podaní daňového priznania. Je len samozrejmosťou, že daňovník musí hodnotu poskytnutých darov (buď hlavnému zamestnávateľovi, alebo ak podáva daňové priznanie, tak na požiadanie správcovi dane) ?????. Z dokladu musí byť zrejmé, kto je príjemcom daru, jeho hodnota, účel, na ktorý bol dar poskytnutý a dátum darovania (napr. preukázaním darovacej zmluvy alebo potvrdením príjemcu daru o jeho získaní od darcu, alebo to môže byť poštová poukážka alebo potvrdenie zdravotníckeho zariadenia o bezpríspevkovom odbere krvi a pod.).

Na stanovenie hornej hranice hodnoty darov je rozhodujúci pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb základ dane určený podľa § 5 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z., t. j. neznížený o jeho nezdaniteľné časti (38 760 Sk, odpočet na deti a invaliditu). To znamená, že ide o súčet čiastkových základov dane pred znížením.

Ak mala fyzická osoba len príjmy zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, berie sa do úvahy základ dane, ktorý sa vypočíta nasledujúco: hrubé príjmy (okrem príjmov zdanených osobitnou sadzbou dane) mínus povinné poistné mínus poistné na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov v zmysle zákona č. 123/1996 Z. z.

V prípade vykázanej straty (z podnikateľskej činnosti alebo z prenájmu) túto nemožno zvýšiť o hodnotu poskytnutých darov.

(pirš)