EÚ Slovensku pokryje 75 percent nákladov

Po šiestich schválených projektoch odsúhlasil v utorok Odborný poľnohospodársky výbor EÚ ďalšie tri programy rozvoja vidieka aj pre Slovensko, Litvu a Estónsko (neschválený tak zostal už len projekt Rumunska). Po formálnom odsúhlasení EK by nič nemalo brániť tomu, aby sa obsiahnuté aktivity každej z kandidátskych krajín následne financovali z predvstupového fondu SAPARD, a to pravdepodobne už do konca tohto roka, ak však na prevod peňazí vytvoria osobitné platobné agentúry, ktoré budú akreditované EK a ktoré budú vedieť so zverenými prostriedkami hospodáriť. To je podmienka EÚ. Pretože fond na prípravu krajín v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky je zároveň zodpovedný aj za spôsobilosť krajín zaobchádzať s finančnými prostriedkami na poľnohospodársku politiku. SAPARD (Special Accession Program for Agricultural and Rural Development) okrem toho síce kryje z väčšej časti odsúhlasené projekty kandidátov, avšak tí by sa na financovaní mali podieľať asi 25 až 50 percentami. Mnohí sa pozastavujú nad tým, prečo Slovensku EÚ odklepla ročne v priebehu obdobia 2000 - 2006 len 18,289 mil. EUR, kým napríklad Českej republike 22,063 mil. EUR, Poľsku 168,683 mi. EUR, Rumunsku 150,636 mil. EUR, Bulharsku 52,124 mi. EUR či Maďarsku 38,054 mil. EUR. Ukrivdení by však týmto spôsobom zostalo aj Slovinsko s odklepnutou pomocou 6,337 mil. EUR ročne alebo Lotyšsku 21,848 mil. EUR ročne.

Je zrejmé, že kým v prípade Poľska by mnohí mohli poukázať na to, že EÚ už otvorene poukazuje na to, že bez Poľska by nebolo rozširovanie EÚ na východ, ako odpoveď na sťažnosť napríklad Estónska či Maďarska, ktoré nechcú na „pomalé“ Poľsko čakať a odďaľovať tak termín vstupu prvých šťastlivcov. „Je to udivujúca otázka. Ako je vôbec možné predstaviť si rozšírenie bez Poľska?“ Tvrdí komisár EÚ pre rozšírenie G. Verheugen, podľa ktorého správa EÚ zverejnená 8. novembra bude v tomto rovnako pozitívna.

Vráťme sa preto k výške predvstupovej pomoci v poľnohospodárskej oblasti. Hlavnými smermi rozvoja v odsúhlasených programoch (teda aj Slovenska) je rozvoj vidieka a ľudských zdrojov a investície do podnikov na spracovanie potravín. Práve do tejto poslednej oblasti bude na Slovensko plynúť rovná polovica spomínanej sumy. Pätnásť percent je určených na diverzifikáciu činnosti na vidieku, teda rozvoj aktivít pre obyvateľstvo, ktoré sa poľnohospodárstvom živia. Zmyslom je totiž aspoň zachovať kvalitu života na vidieku. Výška odsúhlasenej pomoci, resp. finančných prostriedkov tak závisí od dvoch faktorov. EÚ odsúhlasuje prostriedky podľa pripravenosti (keďže ide o pomoc, dáva viac tam, kde to krajina potrebuje). Teda, ak poskytuje menej, môže to znamenať aj to, že krajina je v danej oblasti pripravená. V mnohých prípadoch, a prax to už ukázala, to však znamená aj či práve to, že krajina neposkytla dobré projekty na rozhýbanie života na vidieku, zvýšenie jeho úrovne a pod., a preto únia ani prostriedky neodsúhlasila.

Program pre Slovensko sa týka najmä zvýšenia príležitostí pre poľnohospodárske podniky a potravinársky priemysel vrátane diverzifikácie agrárnej produkcie. Podľa správy EÚ podnikateľských možnosti existuje aj na poli služieb a vidieckeho turizmu. Aj preto by najmä v poľnohospodárstve mal program pomôcť k zvýšeniu konkurencieschopnosti, ktorá je veľmi nízka. Základom by mala byť podpora ľudských zdrojov (práceschopných a odborne vzdelaných) a existujúcich zdravých prírodných podmienok, ako aj rozvoju turizmu. Okrem toho by cieľom malo byť odstránenie existujúcej spomínanej nízkej konkurencieschopnosti ako výsledku nízkej produktivity, nevyvinutých trhových štruktúr, vysoká zadlženosť a fragmentované súkromné vlastníctvo pôdy. Vyčlenené finančné prostriedky EÚ (pozri tabuľka) tak budú pokrývať odsúhlasený program pre Slovensko vo výške 75 percent predpokladaných verejných financií.

(sb)