Rozvoj regiónov je opäť aktuálny

Prečo sú vyššie územné celky predmetom sporov?

Regionálny rozvoj je nemysliteľný bez existencie samosprávy vyšších územných celkov - demokraticky zvolené regionálne orgány vybavené primeranými právomocami a finančnými prostriedkami sú podstatnou podmienkou regionálnej politiky. Bez nich sa nemôžu premeniť na prax reálne výsledky ani národné dokumenty o regionálnom rozvoji, bez nich sa míňa účinkom regionálna politika štátu a bez nich nemôže Slovensko využívať v optimálnej miere ani možnosti Európskej únie. V súčasnosti sú predmetom politických šarvátok, ale aj keby sme si odmysleli krízu vzniknutú v súvislosti s reformou verejnej správy, situácia je viac než zložitá a neuspokojivá.

Neprehľadná situácia, nedostatok informácií

Regionálny rozvoj a vstup do EÚ sú svojou podstatou prepojené, do SR sa v tomto bode stretávajú rozličné inštitúcie s rozličnými kompetenciami. Problematika patrí napríklad čiastočne do kompetencie podpredsedu vlády P. Csákyho, čiastočne do kompetencie podpredsedu vlády P. Hamžíka, okrem toho je etablované ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Takisto je v zásade rozložená garancia za jednotlivé predvstupové nástroje - SAPARD zastrešuje ministerstvo pôdohospodárstva, program ISPA je zastrešený ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy a spojov, program PHARE je priradený z veľkej časti do rezortu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

Účasť viacerých úradov nevedie k synergickým efektom, ale k neprehľadnosti a nejasnosti situácie a vzťahov. Neprehľadnosť a nedostatok informácií značne obmedzuje účasť obcí a miest na regionálnom rozvoji.

Z organizačného hľadiska existuje okrem Rady ministrov pre EÚ Rada vlády SR pre regionálnu politiku, regionálne riadiace a monitorovacie výbory (na úrovni krajov) či Prípravný výbor pre štrukturálne fondy EÚ. Územná samospráva napriek úsiliu ZMOS v súčasnosti nemá zastúpenie v Rade vlády SR pre regionálnu politiku ani zastúpenie v regionálnych riadiacich a monitorovacích výboroch.

Desaťčlenný Prípravný výbor pre štrukturálne fondy EÚ tvoria zástupcovia ministerstiev, ZMOS preto požiadalo predsedu vlády o zmenu jeho štatútu tak, aby bola umožnená aj účasť predstaviteľov samosprávy. Žiada tiež o zmenu právomocí tohto orgánu v oblasti výkonnej činnosti pri predvstupových nástrojoch do EÚ, čiže o to, aby Prípravný výbor pre štrukturálne fondy EÚ nielen prerokoval problematiku ako prípravný, koordinačný a poradný orgán, ale aby mal aj výkonnú právomoc.

Zvlášť na regionálnej úrovni je dôležité, aby sa v riadiacich a monitorovacích výboroch stretli rôzne sféry: okrem územnej samosprávy a štátnej správy by to mal byť aj tretí sektor a podnikateľské kruhy.

Tri dokumenty

Určujúcimi dokumentmi regionálneho rozvoja sú na úrovni štátu tri pripravované dokumenty:

1. Národný plán regionálneho rozvoja SR, ktorý je zložený:

a) zo sektorových operačných programov (jednotlivé sektory alebo rezorty),

b) z regionálnych operačných programov (jednotlivé regióny momentálne zastúpené krajskou úrovňou štátnych orgánov).

Národný plán regionálneho rozvoja SR na roky 2000 až 2006 by mal byť v októbri t. r. pripravený na rokovanie vlády SR.

2. Plán rozvoja vidieka, ktorého spracovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

3. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja v SR, ktorej spracovateľom je MŽP SR. Dokument je t. č. pripravený na verejné prerokovanie, v 1. štvrťroku 2001 by sa ním mala zaoberať vláda SR, a potom NR SR.

Všetky tri dokumenty podliehajú schváleniu orgánov EÚ v Bruseli a všetky tri musí mať SR na to, aby mohla čerpať zdroje EÚ.

Princípy Európskej únie

EÚ vyžaduje pri spracúvaní všetkých dokumentov a vôbec pri práci na všetkých úrovniach dodržiavanie týchto princípov:

- princípu koncentrácie, ktorý vychádza z potreby sústrediť úsilie a prostriedky SR na podporu dlhodobo ekonomicky slabších regiónov,

- princípu partnerstva, vyjadrujúceho nevyhnutnosť spolupráce príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy, tretieho sektora a podnikateľských kruhov,

- princípu programovania, ktorý upozorňuje na potrebu koncepčného prístupu a koordinácie aktivít rôznych subjektov,

- princípu doplnkovosti, ktorý vychádza zo zásady, že prostriedky štátu nie sú väčšinovým, ale iba doplnkovým zdrojom.

Sporná forma partnerstva

Z hľadiska ZMOS možno za sporné označiť využívanie princípu partnerstva a princípu programovania. Podľa ZMOS by aspoň traja predstavitelia územnej samosprávy, nominovaní ZMOS-om, mali byť členmi príslušných výborov na krajskej úrovni, za samozrejmé považuje ZMOS aj svoje zastúpenie na celoslovenskej úrovni.

ZMOS má na mysli podobnú situáciu ako pri nominácii zástupcov ZMOS do správnych výborov úradov práce – mestá a obce sú zastúpené vo všetkých okresných, vo viacerých krajských výboroch i v celoslovenskom predstavenstve NÚP. Zástupcov samosprávy nemôžu vymenovať prednostovia krajských úradov, ale nominovať ich musí samotná územná samospráva. Aj v tejto súvislosti treba posilniť úlohu volených predstaviteľov občanov. Túto jednoznačnú požiadavku ZMOS-u podporuje aj politika EÚ, pretože: právomoci a zodpovednosť musia byť v rukách volených predstaviteľov, nie vymenovaných zástupcoch orgánov štátnej správy.

Zdroje a možnosti EÚ

Krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, sa môžu uchádzať o podporu programov ISPA, SAPARD a PHARE. Na roky 2000 až 2006 vyčlenila EÚ na pomoc Slovenskej republike zdroje vo výške od 104 do 136 miliónov eúr ročne.

Štrukturálne fondy sú určené členským krajinám EÚ, ktorá ich považuje za finančnú motiváciu pre členské štáty. Štrukturálne fondy sú zamerané hlavne na rozvoj inštitucionálnych štruktúr a posilnenie ľudského potenciálu v menej rozvinutých oblastiach, spravuje ich Európska komisia.

Už z výpočtu, ktorý nie je vôbec úplný, vidieť, že politika pomoci EÚ voči asociovaným i členským krajinám je značne spletitá a je zložité sa v nej orientovať. Práve zložitosť vedie Združenie miest a obcí Slovenska k tomu, aby hľadalo a využívalo možnosti na prípravu – bude neskoro hovoriť o nich vtedy, keď sa prostriedky už budú môcť čerpať.

(so)