Daň z príjmov, honoráre

Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte na adresu redakcie alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Nabudúce máme pripravené odpovede na ďalšie vaše otázky. Týkajú sa najmä dvoch okruhov problémov: znova ide o stravné lístky a motorové vozidlá. V prvom prípade nášho čitateľa zaujíma, či môže zamestnávateľ poskytnúť stravné lístky aj zamestnancom, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti, a ďalšieho, ako je to s možnou výškou príspevku na stravovanie v prípade, ak zamestnanci dostávajú stravné lístky v inej hodnote (stravujú sa na iných miestach). Ďalší náš čitateľ, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, sa zaujíma o spotrebu pohonných látok na účely daňových výdavkov podľa technického preukazu vozidla. Odpovede na tieto a ďalšie otázky nájdete v najbližších dňoch na poslednej strane nášho denníka v poradenskej rubrike. Keďže našou snahou je pritiahnuť vašu pozornosť na stránky našich novín, na otázky neodpovedáme písomne osobitne každému z vás.

Sme spoločnosť s r. o., účtujeme v sústave podvojného účtovníctva. V majetku firmy máme zaradené osobné motorové vozidlo, ktoré je občas využívané aj na súkromné účely. Za najazdené kilometre na súkromné účely účtujeme spotrebu pohonných látok (PHL) ako nedaňový výdavok, tzn., že z celkovo najazdených kilometrov vyčleníme kilometre za súkromnú jazdu a kilometre na pracovné účely, potom ešte rozdelíme na 85 % daňovo uznateľných výdavkov za spotrebu PHL a 15 % daňovo neuznaných. Máme však pochybnosti, či to robíme dobre, t. j. či nemáme tých 15 % odrátať z celkovo najazdených kilometrov, v ktorých sú zahrnuté aj kilometre za súkromnú jazdu.

- Podľa môjho názoru vykonávate prepočet správne. Ak by ste 15 % odrátali najprv z výdavkov celkovo najazdených kilometrov, a potom ešte za kilometre súkromne najazdené, bolo by to nelogické, pretože by ste určitú časť z výdavkov, ktoré nie sú daňovo uznané, odpočítali dvakrát. Prvýkrát z celkových výdavkov náklady na PHL a druhýkrát na súkromné účely, ktoré idú mimo daňových výdavkov v plnej výške (100 %).

Som študentom a podpísal som dohodu o pracovnej činnosti na 4000 Sk. Koľko percent by mi mala zraziť mzdová účtovníčka zo mzdy na sociálne, zdravotné poistenie, a vôbec mala by mi stiahnuť zo mzdy nejaké položky (okrem dane), keď som ešte študentom?

- Od 1. augusta 2000 platí, že z dohôd o pracovnej činnosti sa platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti (1 %). Platí to aj v prípade študentov. Len poberatelia starobných a ďalších v zákone vymedzených dôchodkov tieto príspevky nie sú povinní platiť. Pokiaľ ide o platenie poistného do Sociálnej poisťovne, z tohto pracovnoprávneho vzťahu platiť povinnosť nemáte. Problematické je zdravotné poistenie v prípade, ak je akýkoľvek príjem študenta nad 3000 Sk mesačne. Vtedy štát prestáva byť platiteľom poistného na zdravotné poistenie a študent sa dostáva do kategórie tzv. ostatných poistencov, ktorí sú povinní platiť tento druh poistenia z každého príjmu (t. j. aj z dohody o pracovnej činnosti), a to vo výške 13,7 %. Keďže v tomto prípade ide o povinnosť študenta, mal by si sám toto poistné zaplatiť a v príslušnej poisťovni si predtým splniť ohlasovaciu povinnosť atď. Zákon takto vlastne diskriminuje túto skupinu občanov oproti ostatným, ktorí nie sú povinní platiť z dohody o pracovnej činnosti poistné na zdravotné poistenie, ak sú už inde zabezpečení (napríklad ak za nich platí poistné naďalej štát). Ak túto ich povinnosť vykoná za nich zamestnávateľ (podotýkam, že dobrovoľne, nie je to jeho povinnosť zo zákona) formou zrážky zo mzdy. „Výhoda“ je v tom, že uvedené poistné tvorí ihneď odpočítateľnú položku z príjmu na daňové účely a študent si nemusí plniť sám tzv. oznamovaciu a odvodovú povinnosť voči zdravotnej poisťovni.

Ako nezisková organizácia na základe živnostenského oprávnenia vykonávame podnikateľskú činnosť - zabezpečovanie kurzov a školení.

a) Lektorom je náš zamestnanec, ktorý má v našej organizácii uzatvorenú pracovnú zmluvu na plný pracovný úväzok, podľa ktorej nemá lektorovanie v náplni práce. Môžeme mu vyplatiť honorár na základe autorskej zmluvy? Daňové priznanie k dani z príjmov FO si podáva sám (nie je živnostníkom). Nie je našou povinnosťou mu túto odmenu (honorár) zahrnúť do základu dane a zraziť preddavok na daň z príjmu FO?

b) Môže túto činnosť vykonávať v rámci pracovného času, alebo to musí byť vo svojom voľnom čase (resp. v rámci dovolenky)?

- ad a) Ak zamestnanec nemá prednáškovú činnosť v náplni svojej práce (pracovnej zmluvy), je možné na jej výkon uzatvoriť s ním samostatný právny vzťah. Môže to byť aj autorská zmluva [§ 6 ods. 1 písm. b) autorského zákona]. Ak s ním uzatvoríte autorskú zmluvu, vyplatíte mu odmenu v brutto výške (po odpočte príspevku do umeleckých fondov vo výške 2 %). V takomto prípade nemôžete uvedený príjem zahrnúť do základu dane a zraziť preddavok na daň. Nejde o príjem zo závislej činnosti, ale o príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorý platí iný režim zdanenia (daňové priznanie). Ak by ste mali so zamestnancom uzatvorený ďalší pracovnoprávny vzťah, príjmy by sa spočítali a zdanili spolu, pretože ide o príjmy zo závislej činnosti.

ad b): Činnosť zamestnanca pri prednáške sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy. Podľa prílohy k vyhláške č. 18/1991 Zb. o iných úkonoch vo všeobecnom záujme sa môže na tento účel zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno v rozsahu najviac 12 pracovných dní v kalendárnom roku v prípade, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody na strane zamestnávateľa.

Dagmar Piršelová