Oslabovanie koruny pokračuje

Pokiaľ prázdninové mesiace znamenali pre slovenskú korunu relatívny pokoj, v septembri sa karta otočila, mena začala strácať na svojej externej hodnote. Zdá sa, že na čas sa tak skončilo obdobie stability jej kurzu oproti zahraničným menám. Korune sa nedarilo preto, lebo dopyt po nej, taký zjavný v predchádzajúcich mesiacoch, v posledných týždňoch chýbal. Zahraničné banky stratili v tomto čase chuť investovať do slovenských aktív zrejme pod vplyvom zostrenia politického napätia u nás doma. Vypísanie referenda o predčasných voľbách, odklad hlasovania o novele Ústavy SR či odsúvanie definitívneho riešenia reformy územnosprávneho členenia SR korune neprospelo. Prijatie našej krajiny za člena prestížneho klubu OECD už nemohlo zabrániť poklesu SKK oproti referenčnej mene, euru, o 2,5 %. Za prekonaním tohtoročných minimálnych hodnôt okrem týchto faktorov stáli aj významnejšie požiadavky firemných klientov na nákup cudzej meny za koruny.

Na druhej strane však mierne znehodnotenie SKK k úrovniam 43,70/1 EUR (resp. 22,3 SKK za 1 DEM) nebolo dôvodom na to, aby NBS devízovými intervenciami zásadne korigovala jej kurz. Nie sú to totiž úrovne ohrozujúce ekonomiku SR a do istej miery ich možno považovať aj za prijateľné. Nepochybne sú prínosom pre slovenských exportérov, keďže za vyvezený tovar im po menovej konverzii devíz reálne ostane viac korún. Rovnako sa tak nižší kurz SKK oproti euru nemusí nevyhnutne premietnuť do inflácie, keďže súčasné úrovne kurzu našej meny sú dosť podobné tým z úvodu minulého roka.

Dramatickejší priebeh naša koruna zaznamenala oproti doláru. Takmer deň čo deň sa prepadala pod nové historické minimá (až k 51 SKK/1 USD), pričom podobný osud stretol aj iné európske meny naviazané na euro. Dôvod bol prozaický. Euro na finančných trhoch sústavne strácalo pôdu pod nohami oproti doláru, jenu či britskej libre. Voľný pád sa zastavil až prekvapujúcou intervenciou centrálnych bánk eurozóny, Japonska, USA, Kanady a Veľkej Británie tesne pred zasadaním krajín G7, MMF a Svetovej banky v Prahe.

Najväčší vplyv na prudkú zmenu trendu a spevnenie eura o 5 % mala účasť FED na tejto akcii. Nepredpokladalo sa totiž, že FED sa postaví na obranu EUR pred novembrovými prezidentskými voľbami. Či bolo skutočnou snahou centrálnych bánk pomôcť euru pre obnovu jeho prestíže alebo pre presvedčenie voličov referenda v Dánsku o vstupe krajiny do EMÚ, ostáva záhadou. Euro sa síce stabilizovalo, napriek tomu sa Dáni rozhodli ponechať si svoju korunu. Rovnako tak sa mraky nad ďalším osudom „euromeny“ zatiaľ nepodarilo rozptýliť.

Marek Senkovič, Istrobanka, a. s.