Rozpočtové výdavky rezortov na politickej vlne

Vláda nemá predstavu o rozvoji ekonomiky

Ak vláda splní sľub svojej ministerky financií, zajtra by mal byť na svete návrh štátneho rozpočtu SR na rok 2001. Všetko však bude závisieť od vôle členov vlády dohodnúť sa na konečnej podobe návrhu, pretože počas mesiaca prípravných prác nedokázali splniť svoju „domácu úlohu“ a výdavky svojich rezortov znížiť na požadovanú mieru danú príjmovými možnosťami rozpočtu. Momentálny patový stav, ktorý B. Schmögnerová zakrýva ako môže, dokazuje, že pri vypracúvaní rozpočtu opakuje stav z posledných rokov: málo zdrojov, výdavkov zasa nadmieru. Z 20 mld. Sk výdavkov rezortov, o ktoré bol prevýšený možný prípustný schodok, sa podarilo škrtnúť 12 mld. Sk. Zvyšných 8 mld. Sk tvorí doteraz nevyriešený problém. S touto neľahkou východiskovou základňou budú zajtra vstupovať ministri do rokovacej sály na Úrade vlády.

Okrem tohto stavu sa nezmenil ani kritizovaný postup pri zostavovaní rozpočtu. Ministri najskôr hovoria o svojich rezortných finančných nárokoch s rezortom financií, ten následne zostaví sumár zdrojov a výdavkov, a potom na strane výdavkov škrtá až na úroveň politicky prípustného schodku. Tento postup sa opakuje aj napriek tomu, že už dva roky sa z najvyšších vládnych miest hovorí o nevyhnutnosti zmeny. Najskôr si treba povedať, koľko môžeme minúť, a potom určiť na aké účely. Len takýto postup môže znížiť deficit už pri zostavovaní štátneho rozpočtu a môže prispieť k rovnovážnemu stavu, že budeme míňať iba toľko, koľko máme. Mimochodom, stabilizácia makroekonomiky a vyrovnané rozpočtové hospodárenie boli jednou z priorít programového vyhlásenia vlády. Ak by sme pri plánovaní výdavkov vychádzali z príjmov, prinieslo by to viac pozitíva. Rozpočet by sa nielen zreálnil, ale predovšetkým predišli by sme postupnému škrtaniu a nekonečnému politikárčeniu ministrov medzi záujmami rezortov a volebných programov ich „rodných“ strán. Prednostne by sa nerozvíjali tie oblasti, ktoré obhospodarujú politicky silní ministri, ale peniaze by prúdili tam, kde si to situácia najviac vyžaduje.

Rozličné anomálie

Veď nie je možné, aby na budúci rok počítal napríklad rezort vnútra s výdavkami vyššími o 8,6 % ako v tomto roku, keď na toto obdobie jeho výdavky boli nižšie v porovnaní s rokom 1999 o 0,6 %. To isté, ale v inej podobe platí aj o ďalších rezortoch. Napríklad ministerstvo zdravotníctva počíta na budúci rok so zvýšenými výdavkami o 14,4 %, kým na tento rok v porovnaní s rokom 1999 to bolo 1,2 %. Zastaviť sa môžeme i pri ministerstve kultúry, ktoré sa z „navýšenia“ výdavkov na tento rok o mínus 0,4 % dostáva na 7,2 percenta v roku 2001, ministerstvo výstavby zo 16,7-percentného škrtu na tento rok na rast plus 3,9 percenta v roku 2001. Kapitoly rozpočtov krajských úradov, kde mali tento rok mínus 2,4 % a na budúci rok sa majú dostať na 11,2-percentný prírastok. Z týchto čísel jasne vidieť, že vláda nerieši problémy komplexne, ale iba hasí to, čo ju - politicky - páli. Platí to najmä o zdravotníctve, krajských úradoch a ďalších kapitolách.

Premrštené alebo podceňované

Ministerka financií B. Schmögnerová pritom už tretí rok hovorí o strednobom finančnom výhľade, akomsi štátnom rozpočte na dva-tri roky dopredu. Ak by efektívne tento systém fungoval, nemohli by byť výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol zásadne rozkolísané. Dnes v zásade platí, že buď bol pred rokom rozpočet tej-ktorej kapitoly premrštený a teraz je podceňovaný, alebo opačne. Názorne to vidieť na plánovaní výdavkov ústavných úradov: NR SR, vláde a kancelárii prezidenta. Kým NR SR mala na tento rok prírastok vo výdavkoch 38,7 (!) percenta, na rok 2001 jej rozpočet klesne o 17 percent. Pokles zaznamenáva aj Kancelária prezidenta, z medziročného rastu 7,6 na pokles 9,7 %. Viac peňazí si zatiaľ uvažuje dať iba Úrad vlády SR, ktorý má z minuloročných mínus 3,9 % zaznamenať skok do plusu o 15,9 %. To je zatiaľ medzi rozpočtovými kapitolami na budúci rok najvyšší prírastok!

Spomenuté výkyvy sú navyše dôkazom toho, že vláda iba slovne tvrdí o sebe, že má ucelenú koncepciu rozvoja ekonomiky alebo predstavu, čo v jednotlivých rezortoch chce dokázať. Keby ju mala, vedela by, koľko peňazí a na čo potrebuje. A ak by to vedela, nemohli by mať výdavky plánované rezortmi v jednotlivých rokoch takéto zásadné výkyvy, ako sme svedkami pri dvojročnom porovnaní.

Peter Višváder