Administratívny zásah v praxi

Príjem z vízových poplatkov do štátneho rozpočtu

Cestovný ruch a činnosti na neho nadväzujúce sú v mnohých oblastiach Slovenska často jedinou ekonomicky efektívnou hospodárskou činnosťou. Týka sa to predovšetkým severne a východne položených hornatých oblastí, hlavne na území s rozvinutým pohraničným stykom. A práve tam môžu administratívne obmedzenia cestovania spôsobiť skutočné škody. Zavedenie vízovej povinnosti s Ukrajinou (28. augusta) síce zabezpečilo mimoriadny príjem plynúci z vízových poplatkov do štátneho rozpočtu, ale na druhej strane druhej postavilo mnohých malých a stredných podnikateľov na veľkej časti územia východného Slovenska pred dilemu, ako riešiť výpad v dopyte po výrobkoch a službách spotrebovanými početnými ukrajinskými turistami. Nákupná turistika je neoddeliteľnou súčasťou cestovného ruchu s mnohými krajinami vrátane Českej republiky. Jej rozvoj je dokonca štátom podporovaný vo forme vrátenia DPH pri vývoze tovaru pre osobnú spotrebu. Štát tým ovplyvňuje nielen obchodné saldo, ale, ako to naznačuje aj zhoršená hospodárska situácia mnohých podnikateľských subjektov, aj ekonomickú stabilitu regiónu. Ak teda už bolo zavedenie vízovej povinnosti z opodstatnených dôvodov nevyhnutné, štát je povinný urobiť všetky opatrenia, aby eliminoval negatívne vplyvy, ktoré so sebou zavedenie administratívnych opatrení prináša. Ukázalo sa, že v prípade Ukrajiny to tak celkom nebolo. Cestovné kancelárie zastúpené Slovenskou asociáciou cestovných kancelárií dodali s mesačným predstihom informácie na akreditáciu 50 ukrajinských cestovných kancelárií, ako aj ostatné informácie zjednodušujúce postup pri prideľovaní víz a napĺňaní litery zákona č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzinca. Pretrvávajúce sťažnosti zo strany ukrajinských cestovných kancelárií dokumentujú, že problémy s vybavovaním víz pre turistov pretrvávajú. Zástupcovia cestovných kancelárií v Michalovciach, Košiciach, Bardejove, Prešove, ako aj z iných miest Slovenska zhodne konštatujú, že zavedenie víz pred letnou turistickou sezónou nebol práve najlepší krok. Oproti minulému roku v tom istom období klesol počet ukrajinských turistov v jednotlivých cestovných kanceláriách o 70 až 80 % a v prípade tranzitných skupín cestujúcich cez Slovensko do západnej Európy záujem klesol na nulu. Cestovné kancelárie nie sú jedinými podnikateľskými subjektmi, ktoré utrpeli zavedením vízovej povinnosti. K nim sa pridružujú prepravcovia, majitelia stravovacích zariadení, hotelov, obchodov a, samozrejme, aj ich subdodávatelia. Na koniec sa k nim pridáva aj štát, ktorý prichádza o príjem z vízových poplatkov od turistov, ktorých jednoducho - nestačili vybaviť vízami.

Rudolfa Vallová