Bez štátnych fondov

Komentuje Robert Róm

Ekonomika za posledných desať rokov prešla radikálnymi zmenami, ukazuje sa však, že na tento vývoj sa v organizácii a riadení verejných financií dostatočne nereagovalo. Z hľadiska verejných financií možno povedať, že išlo o silný diverzifikačný tlak vyúsťujúci do rozčlenenia štátneho rozpočtu do iných zložiek verejných financií s dosahom na zvyšovanie ich zadlženosti. Na ťarchu zoštíhlenia rozpočtu sa rozšírili počty samospráv, vznikli verejnoprávne poistné fondy a tiež narástol počet štátnych fondov. V súhrne to znamená, že proces vyústil do stavu rozdrobenia verejných zdrojov. Jedným z prvých krokov vlády k náprave tejto situácie je zrušenie štátnych účelových fondov smerujúci k zvýšeniu fiskálnej disciplíny a zodpovednosti s nakladaním so štátnymi prostriedkami. Fondy sa budú integrovať do štátneho rozpočtu a ich činnosť prevezmú zakladateľské ministerstvá. Väčšina fondov zanikne 1. júla 2001 a po tomto termíne bude existovať len Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) a Štátny fond životného prostredia. V prípade ŠFRB vláda akceptovala námietky ministra výstavby Istvána Harnu, podľa ktorého by rýchly termín skomplikoval prevod agendy na banku, čím by sa ohrozil plán bytovej výstavby. V zostávajúcom období už fondy nebudú môcť čerpať nové úvery z dôvodu zlých skúseností s ich pôžičkovou politikou. Podľa ministerky financií Brigity Schmögnerovej ako príklad môže slúžiť vlaňajšia emisia dlhopisov Fondu cestného hospodárstva, ktorý získal financie za neúmerne vysokú rizikovú prirážku. Štátne fondy však nie sú jedinou oblasťou, nad ktorou je potrebné získať vyššiu rozhodovaciu právomoc na úrovni centra. Preto ministerstvo financií mieni programovo posilňovať pozíciu vlády vo vzťahu k verejným financiám cez rozpočtové pravidlá a k nim sa vzťahujúcu legislatívu.