Čína opatrnejšia voči WTO

Prístupový proces naráža na detailný výklad základných zmlúv

Peking sa usiluje podržať euro pri jeho prehrách s americkým dolárom. Pri stretnutí predsedu Európskej komisie Romana Prodiho s predsedom čínskej vlády Ču Žung-ťim to Čína minulý týždeň potvrdila vyjadrením „plnej dôvery“ v európsku menu. „Nemuseli sme sa veľmi usilovať, aby sme ich presvedčili o význame, kvalite a stabilite našej spoločnej meny,“ povedal hovorca EK. Ču ubezpečil Prodiho, že Čína si ponechá terajší podiel eura vo svojich devízových rezervách 160 mld. USD, lebo ráta s priaznivým trendom európskej meny do roka či do dvoch.

Nezdá sa, že by Brusel zjavnejšie ocenil toto gesto, stabilizujúce pozíciu eura. V prípade, že by Čína vymenila svoje rezervné eurá za dolár, európsku menu by to ešte viac stiahlo pod hladinu. Potom by eurá mohla znovu nakúpiť oveľa lacnejšie. Ako stabilizujúci faktor sa v posledných troch rokoch osvedčil Peking už po druhý raz – prvýkrát, keď odmietol, napriek negatívnym dôsledkom pre svoj zahraničný obchod, devalvovať jüan v prostredí deštrukcie ázijských mien.

Peking sa domnieva, že na príčine slabosti eura nie je výrazná ekonomická disparita medzi USA a Európou, ale politické faktory. Kríza politiky EÚ na Balkáne, vo východnej Európe a iskrenie medzi Tureckom a Gréckom. Sila dolára je produktom bublinového efektu „novej ekonomiky“, ktorá však v poslednom čase výrazne stráca imidž.

Napriek uvedenému čínskemu postoju usiluje sa Európska únia inkasovať z Číny maximum výhod bez ohľadu na to, že ide o rozvojovú ekonomiku, ktorá pri vstupe do Svetovej obchodnej organizácie má byť vystavená otvorenej konkurencii vysoko rozvinutej západnej ekonomiky.

Po USA, ktoré sa v detailnom výklade základnej dohody o vstupe Číny do WTO nezhodli s Pekingom pred tromi týždňami, sa podobným spôsobom usilovala uhrať lepšie body voči Číne minulý týždeň Európska únia. V základnej dohode súhlasila Čína s tým, že udelí európskym poisťovacím firmám sedem licencií. Doteraz dostala EÚ dve čínske licencie, zvyšných päť chce Peking poskytnúť po prijatí do WTO. Brusel však chce všetko ešte pred odklepnutím členstva. EÚ tiež žiada, aby sa uľahčenie prístupu západného tovaru na obrovský čínsky trh odohrávalo nie prostredníctvom čínskych distribučných sietí, lež prostredníctvom európskych distribútorov, ktorí by si tam vybudovali vlastné hypermarkety, tak ako sa to deje vo východnej Európe. To je pre Čínu a jej vlastných producentov a obchodníkov citlivá vec. Brusel chce súčasne eliminovať subvenčnú politiku Pekingu voči jeho štátnym podnikom. Všetko to smeruje k značnej závislosti čínskeho hospodárstva od nadnárodných monopolov a Čína začína byť značne opatrná. Aproximačný proces k WTO stráca na lukratívnosti a v Pekingu začínajú presnejšie rátať plusy a mínusy.

K ekonomike začína EÚ energickejšie miešať aj politické požiadavky. Predsedajúci EÚ francúzsky prezident Chirac a Romano Prodi predložili minulý týždeň v Pekingu znovu požiadavku rešpektovania ľudských práv a zoznam internovaných disidentov, ktorých Brusel žiada prepustiť. Vyjadrili aj požiadavku, aby čínsky parlament rýchlo ratifikoval konvenciu OSN o hospodárskych sociálnych a kultúrnych právach, ktorú Čína podpísala pred tromi rokmi, hoci pri rastúcej nezamestnanosti sa stáva aj pre ňu problémom. Pripomeňme, že ide o konvenciu, ktorú celkom odmietajú napr. USA, lebo sa týka napr. práva na prácu a iných sociálnych otázok.

Prístupový proces Číny k WTO sa asi predlží a nie je vylúčené, že sa zavŕši až na budúci rok.

Jaroslav Brabec