Hospodársky denník
USD52,154 Sk
EUR43,382 Sk
CHF28,678 Sk
CZK1,245 Sk
  Pondelok  30.Októbra 2000

Hoci dobre, predsa s otáznikmi

Optimizmus slovenskej vlády v makroekonomickom vývoji

Jedným z cieľov, ktorý sa vláde v polovici funkčného obdobia darí plniť, aj keď nie vo všetkých smeroch, je stabilizácia makroekonomických ukazovateľov. Až obdobie budúceho roka ukáže, do akej miery zlepšenie inflácie, zahraničného obchodu, a teda platobnej bilancie či zníženie deficitu verejných financií alebo dlhu bolo výsledkom administratívnych krokov a nakoľko ho vyvolal rast reálnej sily ekonomiky SR a ako sa tento trend udrží. Základ stabilizácie vidí kabinet M. Dzurindu vo svojom hodnotení polčasu plnenia programového vyhlásenia, s ktorým onedlho predstúpi pred poslancov parlamentu. Hovorí o dvoch tzv. balíčkoch opatrení, účinných od 1. januára a 1. júla minulého roka. Okrem toho za rozhodujúce považuje aj Strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. K tomu však už možno vysloviť výhrady. Nielen preto, lebo ju prijala takmer rok po voľbách a až na nátlak odbornej verejnosti. Ale ide o nekonkrétny dokument, ktorý nehovorí o tom, ktoré danosti ekonomiky bude rozvíjať prednostne, obsahuje len súbor všeobecných „poučiek“ o impulzoch rozvoja.

Za uplynulé dva roky sa podarilo ekonomiku ako-tak stabilizovať, hoci stále nenastolili základnú ekonomickú rovnováhu, ako to tvrdí vláda vo svojom „polčasovom“ odpočte plnenia úloh. Kým deficit verejných financií dosiahol v roku 1997 hodnotu 5,2 % HDP, v prvom roku vládnutia kabinetu M. Dzurindu sa síce nepodarilo splniť cieľ, čiže zredukovať deficit na 3 %, ale výrazne sa znížil na 3,6 %. Oveľa horšia bola situácia v oblasti deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý v troch, za sebou idúcich rokoch (1996 - 1998) prekračoval úroveň 10 % HDP, a tak vyvolával silný tlak na kurz koruny. Vlani SR napríklad v deficite obchodnej bilancie dosiahla 5,1 % HDP (39,5 mld. Sk), pričom najnovší vývoj hovorí o jeho medziročnom znížení o polovicu. V minulom roku sa podľa oficiálnych údajov NBS znížila aj zahraničná zadlženosť, keď na konci februára 2000 bola o 400 mil. USD nižšia ako na konci roku 1998. Problém momentálne nie je ani v inflácii, ktorá sa v marci tohto roka odzrkadľovala v medziročnom raste spotrebiteľských cien o 16,6 % a v súčasnosti dosahuje jednociferné hodnoty. Na december predpokladá Štatistický úrad SR infláciu vo výške 8,4 % a v celoročnom priemere 12,1 %. Otázny je však ešte rast cien ropy vo svete. Buď dôjde k útlmu spotreby s dôrazom na zníženie aktivít firiem, alebo sa premietne do cien výrobkov s dosahom na infláciu.

Pri ďalších ukazovateľoch ekonomiky SR už nemožno súhlasiť s vládnym optimizmom. Rast HDP sa síce mal zmierniť, ale spomalenie je väčšie ako očakávania vlády. V minulom roku dosiahlo tempo rastu 1,9 %, na tento rok vláda predpokladala 2,5 %. Na toto číslo napasovala aj ďalšie ukazovatele. Polrok však ukázal, že ide o nepodložený optimizmus, keď reálne sa dosiahlo číslo 1,7 %. Prečo? Vo vládnej politike chýbajú impulzy na oživenie domácej podnikateľskej sféry, zníženie sadzby daní z príjmu na to nestačí. Okrem neho vláda neprijala žiadne podnety a príliš sa spolieha na prílev zahraničného kapitálu. V tejto oblasti sa však jej predpoklady pre politickú nestabilitu a chýbajúce štandardné podnikateľské istoty (napríklad dlho trvá registrácia firmy, problematická je vymáhateľnosť práva, súdy pracujú pomaly a pod.) neplnia. Pomalší rast ekonomiky, vyvolaný najmä tlakom štátneho rozpočtu na vrecká podnikateľov, ktorý ich núti platiť viac daní a odvodov a je tak prekážkou rýchlejšieho oživovania výroby, sa potom logicky premieta do vysokej nezamestnanosti. Vláda sa v hodnotení svojho programového vyhlásenia vyhovára na umelé udržiavanie zamestnanosti v predvolebnom období. Niečo na tom isto je, ale stačí to? Veď o tom vedela. Stačia na tento účel verejnoprospešné práce? Nie. Podnikatelia prepúšťajú, pretože na ich ekonomike sa prejavil pokles domáceho dopytu na polroka o 7,7 %, ktorý svedčí o zhoršujúcej sa sociálnej situácii (pokles reálnej mzdy za druhý štvrťrok 2000 o 8,4 %). Vláda však nevytvorila nijaké podstatné úľavy pri zamestnávaní pracovníkov a impulzy, ktoré by vytvárali nové pracovné príležitosti zatiaľ neprichádzajú. Stanú sa nimi pripravované priemyselné parky?

Peter Višváder

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.