Hospodársky denník
USD52,154 Sk
EUR43,382 Sk
CHF28,678 Sk
CZK1,245 Sk
  Pondelok  30.Októbra 2000

Boj o hlasy a komisárov

25 členov EÚ v roku 2005?

Zatiaľ čo nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer priam srší rozširovacím optimizmom a vyhlasuje, že únia do roku 2005 bude počítať 25 členov, európska pätnástka nevie dospieť k zhode v otázke vnútornej reformy EÚ. Ide o trocha paradoxnú situáciu, lebo reforma európskych inštitúcii je základnou podmienkou rozšírenia a plánovaný termín novelizácie základnej zmluvy o EÚ - decembrový summit v Nice - sa neúprosne blíži. Znamená to, že vyhlásenia nemeckého ministra sú nezodpovedné? To nebýva zvykom.

Vnútorná reforma EÚ sa týka štyroch hlavných oblastí: rozšírenie väčšinového hlasovania (čiže obmedzenie používania národného veta), zvažovanie hlasov jednotlivých krajín, reforma Európskej komisie a umožnenie viacrýchlostnej integrácie v rámci EÚ. Spor, v ktorom proti sebe stoja malé a veľké krajiny, sa týka najmä hlasovania a počtu európskych komisárov. Po tom, čo EÚ vo výraznej miere prejde k väčšinovému spôsobu hlasovania namiesto doterajšieho jednomyseľného (čo je už viac-menej jasné), sa otázka váhy hlasov jednotlivých krajín stane mimoriadne dôležitá. Väčšie krajiny preto žiadajú, aby nové rozdelenie hlasov viac zodpovedalo počtu obyvateľov. V súčasnosti napríklad 400-tisícové Luxembursko disponuje dvoma hlasmi, zatiaľ čo Nemecko (80 miliónov) desiatimi. Taliansko tak navrhuje, aby sa nová škála pohybovala medzi 3 a 33. Malé krajiny na druhej strane argumentujú, že pri takomto rozdelení by prakticky nemohli zablokovať žiadne z rozhodnutí únie. Európska komisia zasa hovorí o dvojstupňovej väčšine, na schválenie návrhu by v Európskej rade boli potrebné hlasy viac ako polovice krajín a zvážené hlasy viac ako polovice európskej populácie. V takomto prípade by však výraznejšie stúpol vplyv Nemecka ako najľudnatejšej krajiny, na čo sa Francúzsko sa pozerá s nevôľou. Pokiaľ ide o počet komisárov, aj tu je situácia zložitá. Ak by sa zachoval súčasný systém, podľa ktorého veľké krajiny majú 2 komisárov a malé 1 (spolu 20), Európska komisia by sa neúmerne rozšírila. Najpravdepodobnejší sa preto javí variant - jedna krajina, jeden komisár. Francúzsky prezident Chirac však v týchto dňoch spôsobil vlnu nevôle v malých krajinách, keď prišiel s návrhom rotujúcich komisárov, pričom by komisia mala mať okolo 12 členov.

Aj napriek výrazne rozdielnym názorom je tu však dosť priestoru na dohodu. Podľa niektorých analytikov budú veľké krajiny ochotné vzdať sa jedného komisára, ak ich hlasy budú mať väčšiu váhu. V opcii je tiež komisia zložená z tzv. vyšších a nižších komisárov, v ktorej by sa našlo miesto pre všetky krajiny a záujmy. Kompromis sa dá dosiahnuť aj v oblasti hlasovania - napríklad schválením takých pravidiel, že združené štyri menšie krajiny budú môcť vetovať rozhodnutia. Teda Fischerove slová nemusia byť od veci.

Okrem toho pokrok sa dosiahol v oblasti viacrýchlostnej integrácie, čiže najmenej tretina krajín bude môcť medzi sebou nadväzovať osobitné vzťahy. Ako príklad v tomto smere môžeme uviesť euro či Schengenskú dohodu. A v tomto možno aj spočíva optimistická vízia rozšírenej Európy, bude rozdelená na začiatočníkov a pokročilých.

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.