Výhra, ale iba na prvý pohľad

Postriedky majú najmä z poplatkov a pokút

Vláda SR minulý týždeň na svojom zasadnutí zmenila pôvodne navrhovaný harmonogram zániku štátnych fondov. Výnimku nebude tvoriť len Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení, ktorý bude aj naďalej samostatne fungovať, ale predĺži sa aj termín skončenia činnosti ďalších troch – Štátneho fondu rozvoja bývania, Štátneho podporného fondu a Štátneho fondu životného prostredia (ŠFŽP) SR. Kým ostatné fondy skončia svoju činnosť už k 1. júlu budúceho roka, konkrétne ŠFŽP by mal zaniknúť až k 1. januáru 2002. Po uvedených termínoch činnosti fondov budú zabezpečovať v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev. Keďže zástupcovia ministerstva životného prostredia, ŠFŽP aj ďalší odborníci už od vzniku myšlienky začleniť fondy pod tzv. štátnu pokladnicu vyslovovali k nej nemálo výhrad, predĺženie termínu zániku fondu vyznieva tak, že ich argumenty napokon zvíťazili. K nim patrí aj fakt, že na rozdiel od čisto dotačných fondov väčšinu prostriedkov nezískava zo štátneho rozpočtu, ale z poplatkov a pokút od znečisťovateľov. Vzhľadom na skutočnosť, že nie všetci si plnia povinnosti, fond značnú časť svojich aktivít orientuje na vymáhanie pohľadávok, dohodovanie splátkových kalendárov a podobne. Ak by teda prešiel pod ministerstvo, v nemalej miere by sa musel rozšíriť počet jeho pracovníkov. Predĺženie života fondu, prakticky o pol roka, je len zdanlivým víťazstvom. Nemožno zabúdať, že s istým časovým oneskorením sa rozbehla aj tzv. revolvingová časť fondu. Úvery z neho sa začali a budú poskytovať nielen z prostriedkov zo štátneho rozpočtu (transfery), z príjmov z privatizácie, ale aj zo zahraničných zdrojov. Na tie existuje prísľub na vládnu záruku.

Hoci existovali úvahy o postupnej transformácii takéhoto fondu na akúsi zelenú banku (podobne je to v Poľsku), nad jeho fungovaním sa však vynára otáznik. Úvery z revolvingového fondu sa poskytujú prostredníctvom v konkurze vybratej banky. Veď bolo treba presne špecifikovať veľa podrobností, predovšetkým prísne posúdenie finančnej návratnosti predložených projektov a podobne, aby sa peniaze vo fonde mohli naozaj „točiť“. Za služby banke vzniknú však ministerstvu ďalšie náklady rovnako ako za platy nových pracovníkov. Iniciátori reformy štátnych fondov očakávajú posilnenie právomocí vlády a NR SR pri usmerňovaní a sprehľadňovaní tokov verejných financií. Pritom v Rade fondu doteraz boli zástupcovia nielen ministerstva životného prostredia, ale i ďalších ministerstiev, ba aj zástupcovia iných nezávislých organizácií. Rozdeľovaním prostriedkov sa dokonca pravidelne zaoberal aj príslušný výbor NR SR. Ak sa však po 1. januári 2002 na jeden účet ministerstva dostanú aj transfery pre fond, ako i jeho vlastné zdroje z poplatkov a pokút, objavujú sa obavy, či sa nebudú uprednostňovať iné kritériá a priority ako dosiaľ. Čiže pôjde skôr o usmerňovanie a nie sprehľadňovanie. Samozrejme, ako vždy - pod rúškom objektívnych či vyšších záujmov.

Zdena Rabayová