Mladosť verzus staroba

Komentuje Eleonóra Bujačková

Už dnes deväťdesiat percent svetovej populácie v produktívnom veku momentálne nemá k dispozícii režim, ktorý by mu bol schopný v budúcnosti zabezpečiť slušný dôchodok. Ak k tomu prirátame, že obrovské množstvo mladých ľudí v produktívnom veku je postihnuté vysokou nezamestnanosťou, je pochopiteľné, že táto situácia vyostruje konflikt medzi mladými a starými takmer všade vo svete.

Odborníci varujú politikov pred ustavičným vyostrovaním konfliktov v rovine prerozdeľovania. Triedny boj zakrátko nadobudne úplne iný rozmer ako kedysi. Nebudú tu len chudobní proti bohatým, ale mladí proti starým, tvrdí jeden z najuznávanejších ekonómov súčasnosti Američan Lester Thurow. Príčinou konfliktu je mizéria štátnej pokladnice a k tej prispieva i predĺženie priemerného ľudského veku. Ku koncu storočia možno očakávať rekordný deficit štátneho rozpočtu. Podľa prognózy OSN bude koncom roku 2025 žiť viac dôchodcov ako práceschopného obyvateľstva.

Pomyselné nožnice štátnych výdavkov na mladú a starú populáciu sa čoraz viac roztvárajú. Dá sa povedať, že viac ide na výdavky dôchodcov ako mladých ľudí. Nerovnosť výdavkov možno ľahko odôvodniť tým, že starších ľudí je jednoducho viac. Viacerí ekonómi tvrdia, že rozdeľovanie majetku je spravodlivé. Povojnová generácia vybudovala nemalé hodnoty, starí ľudia celý život platili príspevky a dane, a teda má nárok na slušný život. Problém je v nedostatočne výkonnej ekonomike. Aj preto počet absolventov škôl na úradoch práce stúpa. Jadrom generačného konfliktu aj naďalej zostáva zaťaženie. Kam až môžeme ísť, aby sme mladú generáciu nadmerne nezaťažili, pýtajú sa nielen ekonómi. Demografické údaje sú jednoznačné: predĺžený priemerný vek, nízka pôrodnosť a nedostatok pracovných miest zostruje vzájomne negatívne postoje medzi tými, ktorí financujú sociálne služby, a tými, ktorí tieto sociálne výhody využívajú. Aj preto sa už objavili návrhy na zvýšenie dôchodkového veku. Pravda, pre upracovaných a nie práve najzdravších starších občanov je to tvrdý krok. Návrh sa nestretol s pochopením väčšiny a protiargumenty, že situácia je ešte zložitejšia pre mladých ľudí hľadajúcich prácu, neboli dostatočné.

Generačný konflikt bez ozajstných protivníkov - taká je realita. Skutočným vinníkom je zrejme politika: už po desaťročia totiž nevytvára dostatočné podmienky na rozumné zabezpečenie životných istôt budúcich generácií. Ak vláda urýchlene neprijme systémové opatrenia, dosiahne v roku 2001 schodok fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne, bez valorizácie dôchodkov, takmer 16 mld. Sk. Ak by sa dôchodky zvyšovali ročne o päť percent, vyšplhal by sa schodok v budúcom roku na 18 mld. Sk, pričom v roku 2002 by to bolo 33 mld. Sk. V nasledujúcom roku by schodok predstavoval 48 mld. Sk. Súčasný systém sociálneho zabezpečenia z dôvodu demografického vývoja a nepriaznivej situácie v zamestnanosti už zlyhal. Dnešní štyridsiatnici a mladší môžu v starobe od štátu očakávať iba peniaze na zabezpečenie svojho existenčného minima. Jedno je isté: staré dôchodkové poistenie je mŕtve.