Clintonova šnúra prebytkov

Bush a Gore rozdeľujú predvolebne kožu z fiskálneho medveďa

Už tretí rok za sebou vyhnal mimoriadny rozvoj americkej ekonomiky federálny rozpočet do rozmerných aktív, čo americký fiskus nezažil pol storočia. Rozpočtové úspechy druhej kadencie Clintonovej vlády sa v tejto chvíli stávajú volebným tromfom demokratickej strany a najmä jej uchádzača o Biely dom Ala Gora. Americká ekonomika, ktorá má záverečnú vždy 30. septembra, vykázala tento rok rozpočtový prebytok 237 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok vlaňajšieho výkonu - vo fiskálnom roku 1999 vykázal federál rozpočtový prebytok 124,4 miliardy USD. A to bol znovu takmer dvojnásobný výkon ako v roku 1998, keď sa rozpočtové aktíva federálu po prvý raz dostali do plusu v rozsahu 69,2 miliardy dolárov. Ak to porátame dokopy, trojročný rozpočtový prebytok USA sa vyšplhal na vyše 430 miliárd dolárov.

Niečo podobné zažila Amerika posledný raz len tesne po 2. svetovej vojne (roky 1947 - 1949) za prezidenta Trumana. Vtedy sa pod aktíva štátnych financií podpísal fenomén skončenia svetovej vojny, ktorý zbavil Ameriku osobitných výdavkov na zbrojenie. Netrvalo dlho a nastúpila nová vojna, tzv. studená, s naprogramovanými pretekmi v zbrojení so Sovietskym zväzom, ktoré ho zadusili (Brzezinski: Uzbrojíme ich na smrť.). Tieto preteky sa začali v sedemdesiatych rokoch, skončili sa rozpadom ZSSR v roku 1992, ale zo zotrvačnosti trvali až do polovice deväťdesiatych rokov. Ešte pred piatimi rokmi mal americký rozpočet deficit 300 miliárd dolárov, čo sa rovnalo ročným výdavkom na zbrojenie.

Clintonove prebytky sú dieťaťom najnovšej expanzie americkej ekonomiky, najmä na krídlach tzv. novej, internetovej ekonomiky. Jej ročný rozlet sa dotkol piatich percent, čo je pri rozmere prvého svetového hospodárstva enormný výkon. Do federálnej pokladnice to nasmerovalo nečakaný rozsah daňových odvodov. Práve v uplynulom fiskálnom roku pritieklo 2025 miliárd dolárov, čo pri výdavkoch 1788 miliárd USD umožnilo ušetriť spomenutých 237 miliárd. Bill Clinton teda vstupuje do dejín nielen so syndrómom Moniky Lewinskej, ale hlavne ako prebytkový prezident.

Rozpočtový faktor vstupuje v posledných predvolebných dňoch do kampane. Hrá do kariet najmä Alovi Gorovi. Ako napokon všetko, aj erárne financie však dávajú šancu aj republikánskemu kandidátovi George Bushovi. Spor sa krúti okolo toho, komu chcú obidvaja pretendenti o Biely dom rozdeliť prebytky. Obidvaja sa totiž domnievajú, že turboekonomika USA si v budúcich desiatich rokoch udrží terajšie tempo a naakumuluje spolu 4,6 bilióna dolárov. Privátne sa dokonca uvažuje o astronomických 6,4 bilióna, čomu, pravda, početní ekonómi a politici neveria. Optimisti totiž vychádzajú z predpokladu, že rozpočtové výdavky si naďalej udržia podproporciálnu reláciu k rastu HDP, burza si ubráni nedávny vzostup a kapitálové zisky a dane z príjmu budú naďalej výrazne pôsobiť na akciový trh.

Tak Gore, ako aj Bush berú do úvahy, že z predpokladaných biliónov sa v budúcom desaťročí musí vynaložiť 2,4 bilióna na sociálne zabezpečenie, lebo to sa dostáva pod silný demografický výdavkový tlak. Rozchádzajú sa však v otázke, čo urobiť so zvyškom. Gore predvolebne tvrdí, že ho vynaloží na rôzne sociálne programy, cielené zníženie daní určitých skupín i na odbúranie rozmerného štátneho dlhu. Bush má zasa v úmysle masívne zníženie daní, hlavne pre bohaté vrstvy a opatrné znižovanie štátneho zadlženia.

Ako však indikuje najnovší pokles indexov na newyorskej burze i oveľa nižší výkon celej ekonomiky v treťom tohtoročnom kvartáli, starosti s rozpočtovými prebytkami nemusia v budúcich rokoch priveľmi trápiť Biely dom.

Jaroslav Brabec