Kde žije minister Kováč?

Komentuje Ľudmila Koníková

Na problémy, ktoré priniesla zmena systému pred desiatimi rokmi, sme neboli pripravení. Rastúca nezamestnanosť, nepriaznivý demografický vývoj a následky s ním spojené, vyšší vek obyvateľstva a neschopnosť spoločnosti postarať sa o takýchto občanov, to sú len niektoré zo širokého spektra starostí, ktoré sa nám nedarí zvládnuť. Keď sme k tomu prirátali ešte nevyliečiteľne chorých či komplikácie, ktoré spôsobil zvýšený počet narkomanov, alebo rómska problematika v oblasti vzdelávania - bolo jasné, že situáciu treba čo najskôr riešiť. Prvý krok sme urobili podľa vzoru civilizovaných krajín. Začali sme vychovávať odborníkov na túto prácu, ktorá je skôr poslaním. Máme univerzity pre sociálnych pracovníkov, no napriek tomu, že sú ich absolventi pripravovaní na náročnú činnosť v teréne, rozmnožujú rady nezamestnaných na úradoch práce. Ani takéto, ekonomicky a morálne nedocenené zamestnanie u nás pre nich niet. Vysvetlenie tohto paradoxu je veľmi jednoduché - absentuje komplexné riešenie sociálno-zdravotných problémov. Niet zariadení, v ktorých by mohli pracovať, starať sa o tých, ktorým boli rozhodnutí pomáhať pri nástupe do školy.

Niekto by možno chcel oponovať tým, že už dlho sa hovorí o premene zdravotníckych, nevyužitých lôžok na lôžka sociálne. Pravdou je, že výraznejší krok v tejto oblasti sme nezaznamenali. Mnohé postupy oboch zainteresovaných ministerstiev sa javia ako formálne a najmä nedostačujúce. Rozvoj hospicov zabrzdila nepriaznivá ekonomická situácia v zdravotníctve a napriek tomu, že obaja rezortní ministri našli spoločnú reč pri riešení tohto staronového problému, dokonca sa objavili aj konkrétne návrhy v lokalitách Stropkov a Liptovský Mikuláš - stále je to len jeden krok vpred na kilometrovej trati. Nielen preto, že ide o miliónové náklady a s dohotovením týchto zariadení sa počíta asi v roku 2002, ale najmä preto, že situácia je zložitejšia a treba ju vyriešiť na území celej republiky. V tejto súvislosti je prinajmenšom pozoruhodný jeden z výrokov ministra zdravotníctva R. Kováča, ktorý vidí veľa problémov v rezorte, najmä v prezamestnanosti. No aj na tú má recept - podľa neho zdravotníctvo nie je sociálna inštitúcia, a tak bude musieť dôjsť k rekvalifikácii zamestnancov, napríklad na prácu pri sociálnom lôžku... Ale pri akom sociálnom lôžku, keď niet práce ani pre tých, ktorí tento odbor vyštudovali? Je to návrh odtrhnutý od života, napriek tomu, že keď ide o biedu a tých, ktorí sa v nej ocitli, je to čosi, čoho máme u nás skutočne dostatok...