Remeslo ostáva v rodine

Štát neúnosne tlačí podnikateľov k zemi

„Nevedel by som obsedieť doma a nechápem dôchodcov, ktorí to dokážu. Navyše, v ustavičnej aktivite a každodennom podnikateľskom zhone sa cítim byť mladší, rád komunikujem s ľuďmi,“ konštatuje 66-ročný Ján Vrkoč, rodák z Brezovej pod Bradlom, kde nielen žije, ale už od roku 1992 podniká, založiac vlastnú firmu na výrobu pružín pod názvom Výpruž. Odchod do dôchodku činorodého Jána Vrkoča neprekvapil ani nezaskočil. Má plno nápadov a k aktívnemu prístupu k životu naučil aj svojich dvoch synov, ktorí na jeho podnet založili ďalšiu, väčšiu spoločnosť s ručením obmedzeným Relip. V súčasnosti si obojstranne vypomáhajú pri plnení objednávok, hľadaní nových trhov. Ján Vrkoč má svoju malú prevádzku v rodinnom dome, ktorý získal po rodičoch. Práve táto výhoda bezplatného užívania priestorov mu zaručuje akú-takú možnosť existencie v zhoršujúcich sa ekonomických podmienkach. Prvé zákazky získal z Pružinárne a strojárne Brezová, kde pôvodne aj dlhé roky pracoval a v ktorej ho priamo vyzvali, aby pre nich pracoval. Keďže zákaziek bolo dosť, zamestnával až sedem ľudí. Postupne sa však v teritóriu odbytu rozhliadol a začal hľadať zákazky aj mimo regiónu. Ako sám hovorí, „dnes je situácia oveľa zložitejšia ako bola na začiatku podnikania. Práca raz je a raz nie je v dostatočnom objeme, preto dnes u mňa pracujú dvaja zamestnanci v trvalom pracovnom pomere, ostatní sú len ako brigádnici.“

Podstatu výrobného programu tvorí opakovaná výroba - ohýbanie rôzne tvarovaných drôtov, ktoré sa potom zvarujú, montujú a z nich sa robia rôzne výrobky - koše, háčiky na mapy, háčiky na tašky do školských lavíc, ktoré z Brezovej putujú až do Nemecka. Druhú časť výroby predstavujú objednávky špeciálnych závesných systémov pre bratislavskú firmu, ktorá ich následne vyváža do Nemecka a odtiaľ dováža aj surovinu na spracovanie. Práve túto časť výroby, kompletizácie dodávky, zabezpečuje v spolupráci s firmou, ktorú založili synovia. Tí sú totiž technicky lepšie vybavení, vo firme Výpruž sú zasa viac zameraní na manuálnu prácu. „Z tohto objemu podnikania sa nedá zbohatnúť. Keď prepočítam náklady na výrobu, pohonné látky, energiu, čistiace prostriedky, ktorých tu minieme dosť, náklady na odvody, mzdy a na druhej strane čistý zisk, ostáva mi mesačne 7- až 10-tisíc Sk. Od 1. augusta už musím odvádzať príspevky aj za brigádnikov, čo dosiaľ nebolo, náklady teda opäť stúpli. Keby som mal platiť ešte aj nájom, asi by som už nevyšiel.“

Zora Petrášová