„Dnes rozmýšľam rozumom, nie citom“

Za kariérovými osudmi absolventov Prírodovedeckej fakulty UK v roku 1988 (5)

V štyroch minulých a dnešnom poslednom pokračovaní sme v dvojtýždňových intervaloch postupne predstavili kariérové dráhy piatich ľudí, ktorých okrem iného spája jeden moment: V roku 1988 držali v ruke diplom čerstvého absolventa niektorej z katedier Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Dnes sú na rôznych miestach. Nepracujú priamo v odbore, ktorý si zvolili, realizujú sa väčšinou úplne v inej oblasti. A práve zachytenie pozadia rôznorodosti jednotlivých ciest bolo zámerom tohto krátkeho seriálu... Ako piatemu sme len mierne modifikovaný súbor otázok položili RNDr. Ľubomírovi Bačovi, absolventovi odboru geochémia, dnes riaditeľovi spoločnosti Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, a. s. so sídlom v Bratislave.

Prečo sa objektom vášho vysokoškolského štúdia stala práve geochémia?

- Základom bolo moje rozhodnutie ísť študovať na vysokú školu. Nemal som presne vyhranené, čo by som chcel študovať, vedel som však, že by to mali byť prírodné vedy, ku ktorým som mal blízky vzťah. Postupne sa okruh možných predmetov zúžil na päť – šesť, z ktorých som si po zhodnotení reálnych šancí nakoniec vybral odbor geochémia.

Potvrdila sa neskôr správnosť tejto voľby?

- V zásade áno, hoci ma prekvapilo, že na škole sa z nás snažili spraviť polyhistorov. Mal som pocit, že o všetkom vieme trochu, ale o niečom konkrétnom nevieme nič. Sklamaný som však nebol, myslel som si, že získaný všeobecný rozhľad využijem v praxi a doplním ho o konkrétne vedomosti z oblasti, ktorej sa budem venovať.

Akú ste mali počas štúdia predstavu o vašej budúcnosti?

- V diplomovej práci som sa zameral na pôdy, takže som sa chcel venovať pôdoznalectvu. Pred a počas vojenskej služby, na ktorú som nastúpil v októbri 1988, som sa snažil dostať do Ústavu pôdnej úrodnosti, čo sa mi po niekoľkomesačnom úsilí podarilo. Predtým som krátko pracoval v Čadci v agrochemickom podniku, kde som však viac-menej čakal na to, kedy sa v spomínanom ústave uvoľní miesto.

Napriek cieľavedomému úsiliu dnes v odbore nepracujete. Ako prišlo k tejto zmene? Čo bolo rozhodujúcim bodom zlomu?

- Po asi ročnom pôsobení v odbore sa objavili dva hlavné momenty. Prvým bolo určité sklamanie z toho, ako ústav fungoval, aké sme mali vybavenie a ako pomaly sa získané poznatky zavádzali do praxe, hoci musím povedať, že som mal šťastie na ľudí v svojom bezprostrednom okolí. Stratil sa mi však zmysel mojej práce. Druhým momentom bola skutočnosť, že som nebol Bratislavčan a z platu, ktorý som vtedy dostával, som jednoducho nemal šancu prežiť. Mal som dve možnosti: privyrábať si popri hlavnom zamestnaní alebo odísť. Hovoril som o tom otvorene s vedením ústavu, v tom čase však nebolo možné zabezpečiť si vo vedeckom povolaní aspoň priemernú životnú úroveň.

Ako sa váš profesijný osud vyvíjal ďalej?

- Keďže som bol odkázaný iba sám na seba, rozhodol som sa odísť a v novembri 1990 som nastúpil ako skladník v spoločnosti Mediaprint-Kapa. Bolo to v čase, keď sa firma na Slovensku rýchlo rozrastala a personálne čerpala zo skupiny mladých ľudí, ktorí v nej pracovali od začiatku, ktorí si chceli zarobiť a ktorých práca skutočne bavila. Tak som sa aj ja podobne ako mnohí iní postupne posúval smerom hore. Zo skladníka som sa stal zástupcom vedúceho remitendy, neskôr vedúcim skladového hospodárstva, vedúcim obchodnej prevádzky a v roku 1996 riaditeľom.

Využívali ste niekedy pri vašej práci niečo, čo ste sa naučili v škole?

- Už som spomínal, že škola mi pomohla získať všeobecný rozhľad. Podstatné bolo, že sme sa naučili „normálne“ rozmýšľať, neboli sme ničím zaťažení, ovplyvnení... Pomerne dobre pripravení sme „vhupli“ do otvoreného prostredia po novembri 1989. Okrem toho sme sa napríklad aj vďaka životu v internáte naučili komunikovať, jasne a zrozumiteľne formulovať myšlienky, vychádzať s ľuďmi, to všetko sú veci, ktoré sa v pracovnom živote vždy zídu.

Ako ste získavali nové vedomosti potrebné pre každodennú prax?

- Podobne ako všetci ostatní v tom období za pochodu. Učil som sa každý deň tak, ako prichádzali nové úlohy, problémy či situácie. Nemal som čas na nijaké kurzy a školenia, napriek tomu, že tlak nových a nových informácií bol obrovský. Bolo to obdobie ustavičných zmien právnych, ekonomických a ďalších noriem, na ktoré sa bolo treba pripraviť, pričom firma musela fungovať.

Môžu podľa vás aj dnešní absolventi vysokej školy urobiť podobný obrat v kariére, aký sa podaril vám a mnohým vašim spolužiakom?

- Aj dnes je to možné, vlastne je to možné kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností. Ak niekto niečo chce a nebude hľadať dôvody, prečo to nejde, môže urobiť čokoľvek. Na Slovensku je ešte vždy nedostatok schopných ľudí a zamestnávatelia privítajú takých pracovníkov, ktorí niečo vedia a chcú a ktorí sa nezaujímajú iba o to, koľko zarobia. Určite aj dnes jestvuje veľa možností, aby sa človek presadil v čomkoľvek.

Vedeli by ste si predstaviť váš návrat ku geochémii?

- Prírodné vedy vrátane geochémie vždy boli a vždy zostanú mojím koníčkom. Už to však nikdy nebude moje hlavné zamestnanie a životný cieľ. Budujem si bohatú knižnicu z publikácií a kníh s prírodovednou tematikou a azda si v nich budem môcť listovať, keď budem starší.

Ak by ste mali dnes vyplniť prihlášku na vysokú školu, vybrali by ste si opäť prírodné vedy?

- Neviem, skutočne neviem. Už by som nad tým totiž rozmýšľal nielen srdcom, ale aj rozumom.

Jana Hyžová