Pracovná neschopnosť a odvod poistného

Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte na adresu redakcie alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnanec je práceneschopný polovicu kalendárneho mesiaca. Ak pracuje celý mesiac, má mzdu a prémie vo výške 30 000 Sk. V prípade pracovnej neschopnosti, ktorá trvá polovicu mesiaca, je vymeriavací základ pre odvody do fondov 16 000 Sk?

- Vymeriavacím základom zamestnanca na určenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (§ 16 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov) je:

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov,

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov (§ 110b, § 117 ods. 3, § 124, §§ 128 až 130 Zákonníka práce).

To platí aj na účely zdravotného poistenia (§ 13 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov).

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie neplatí zamestnanec ani zamestnávateľ počas obdobia, keď bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného na výkon pracovnej činnosti [§ 14 ods. 7 písm. a) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni]. Na účely zdravotného poistenia platí, že povinnosť platiť poistné nie je počas pracovnej neschopnosti zamestnanca, pokiaľ nemá príjmy podliehajúce dani z príjmov [§ 15 ods. 2 písm. a) zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení ...]. Maximálny vymeriavací základ na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (§ 16 ods. 11 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 245/2000 Z. z.) je taxatívne určený vo výške 32 000 Sk mesačne, na účely zdravotného poistenia (§ 13 ods. 13 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 245/2000 Z. z.) najviac vo výške 24 000 Sk mesačne a na účely príspevku na poistenie v nezamestnanosti tiež 24 000 Sk mesačne (§ 63 ods. 4 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 54/1999 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že v prípade pracovnej neschopnosti sa poistné aj príspevok platí pomernou časťou z uvedených maximálnych súm podľa počtu odpracovaných dní, t. j. napríklad ak za 20 pracovných dní v mesiaci by zamestnanec zarobil 30 000 Sk, avšak odpracoval iba 10 pracovných dní, poistné na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, na účely zdravotného poistenia i príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa platí zo sumy 15 000 Sk (t. j. táto suma je vymeriavacím základom).

Výpočet: 30 000 Sk : 20 prac. dní = 1500 Sk na 1 prac. deň

1500 Sk x 10 prac. dní = 15 000 Sk

JUDr. Zuzana Macková

Zaujímalo by ma, aké sú nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru?

- Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne, avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou,

ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť (v týchto prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za obdobie výpovednej doby).

Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním (§ 61 a § 64 Zákonníka práce).

JUDr. Daniela Hudeková