NBS pripravená intervenovať

Včerajšie vyhlásenie Mariána Juska, guvernéra NBS, že centrálna banka je pripravená intervenovať v prospech domácej meny ak bude jej oslabovanie pokračovať, sa odrazilo v posilnení jej kurzu oproti euru - z otváracích 43,930/980 Sk/1 EUR sa posilnila na 43,800/850, v závere však korigovala na 43,870/900 Sk/1 EUR. Na posilnení meny sa však podieľali iba domáce subjekty, nerezidenti na guvernérove vyjadrenie nereagovali a naďalej uzatvárali svoje korunové pozície, takže o odhodlaní NBS brániť menu ich pravdepodobne presvedčí iba priamy vstup centrálnej banky na trh, a tým zvýšenie jeho devízovej likvidity. V septembri centrálna banka intervenovala v prospech domácej meny, keď diskrétne predala 45 mil. EUR. Guvernér je presvedčený, že terajšie oslabovanie koruny oproti euru (v septembri o 3,3 %, oproti americkému doláru o 17,1 %) nezodpovedá makroekonomickým výsledkom, ktoré sa v tomto roku zlepšujú. Aj preto by sa podľa guvernéra mala koruna posilňovať a dostať sa na úroveň, ktorá zodpovedá makroekonomickým číslam slovenskej ekonomiky. Tento názor potvrdzuje záujem zahraničných investorov o štátne cenné papiere na primárnom, ale aj sekundárnom trhu. Korene opačného vývoja kurzu domácej koruny sú podľa M. Juska mimoekonomické. Centrálna banka má predstavu o koridore, v ktorom by sa mal kurz oproti referenčnému euru pohybovať. Jeho hranice, ktoré odmietol konkretizovať, NBS určuje na základe analýzy makroekonomických výsledkov. Stabilný ekonomický rast a dobre postavený štátny rozpočet na budúci rok by mohol byť dobrým predpokladom na ďalšie zníženie základných úrokových sadzieb centrálnej banky, ktoré NBS naposledy znížila v auguste. Ekonomický rast, ale aj stabilné politické prostredie sú, samozrejme, hlavnými predpokladmi zdravého vývoja kurzu meny a úrokových sadzieb. Intervencie centrálnej banky môžu kurzu pomôcť, nemôžu však nahradiť nevyhnutné reformy.

Slovenský bankový sektor, ktorého kapitálová primeranosť (bez Konsolidačnej banky) koncom prvého polroka vzrástla o 1,26 na 11,72 %, mal v tomto čase stratu 613,1 mil. Sk (pred rokom o 3,4 mld. Sk viac) pri bilančnej sume 798,5 mld. Sk, čo je o 28,8 mld. viac ako pred rokom. Ak by sa nezapočítala strata Konsolidačnej banky, sektor ba mal zisk 650,8 mil. Sk. Nekrytá predpokladaná strata sektora vzrástla v prvom polroku na 8,7 mld. Sk. Na zhoršení tohto ukazovateľa sa podieľali hlavne metodické zmeny. Zlepšenie kapitálovej primeranosti bánk podmienil pokles rizikovo vážených aktív o 22 mld. Sk a ich presun do Slovenskej konsolidačnej a nárast kapitálu aj reštrukturalizovaných bánk. Podiel výnosových aktív sektora sa zvýšil na 85,6 % celkových aktív bánk, čo je o 3,4 % lepšie ako na konci uplynulého roka. Niektoré banky stále neplnia pravidlá obozretného podnikania, avšak aj tu sa situácia zlepšuje.

Centrálna banka pripravuje novelizáciu zákona o bankách, ktorá by mala hlavne zvýšiť kompetencie bankového dohľadu NBS pri konsolidácii slovenského bankového sektora. Podľa tohto zákona by mala mať nielen možnosť, ale povinnosť zasiahnuť proti subjektom neplniacim kritériá obozretného podnikania.

Anton Legéň