Vláda nemohla uvoľniť časť ropnýché rezerv

Prechod na 90-dňové zásoby nás bude stáť 7 miliárd korún

V súčasnosti má Slovensko núdzové zásoby ropy na 25 dní. Vzhľadom na jeho integračné ambície do EÚ a Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bude treba zvýšiť ich objem na obdobie 90 dní, čo je bežná lehota vo vyspelých krajinách. Podľa konzultovaného harmonogramu s týmito medzinárodnými inštitúciami by sa tak malo stať do roku 2008, pričom na vybudovanie zásobníkov a nákup ropy bude treba zo štátneho rozpočtu vynaložiť 7 mld. Sk.

Domáca ťažba ropy sa pohybuje na úrovni menej ako 2 % spotreby za rok, zvyšných 98 % sa dováža z Ruska ropovodom Družba, pričom tieto dovozy sa postupne zvyšujú z 5 mil. ton v roku 1995 na 5,7 mil. ton v roku 1998. Dve slovenské rafinérie - bratislavský Slovnaft a Petrochema Dubová ročne spracujú 5,3 mil. ton ropných produktov, z ktorých sa 2,3 mil. ton vyváža. V súvislosti so zásobovaním SR ropou experti IEA vyslovili znepokojenie nad spoliehaním sa SR na dovoz výlučne z Ruska a nad značným časovým zdržaním a potrebnými investíciami na využitie alternatívnych zásobovacích ciest (ide o využitie ropovodu Adria, reverzný cod ropovodu z Kralúp do Bučian a uzatvorenie zmluvy Slovnaftu s rakúskou OMV).

V súčasnosti na Slovensku nie je špeciálna legislatíva pre ropné krízové situácie a nie je špecializovaná organizácia na riešenie ropnej krízy okrem Štátnych hmotných rezerv. Tieto veci by mal vyriešiť pripravovaný zákon o núdzových zásobách ropy, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom konaní vo vláde a účinnosť by mal nadobudnúť od januára 2001. V súvislosti s nedávnym prudkým rastom cien benzínu v SR i okolitých krajinách vznikala otázka, či vláda môže uvoľnením časti štátnych hmotných rezerv intervenovať v prospech poklesu cien. „Takáto možnosť v krajinách EÚ nie je zakomponovaná v zákonoch a nepredpokladá sa ani u nás,“ povedal nám Dr. Stanislav Rajec, poverený riadením Správy štátnych hmotných rezerv SR. Zásoby možno využiť iba v prípade skutočného fyzického nedostatku ropy. Za núdzový stav sa považuje situácia, keď sa preruší zásobovanie touto strategickou surovinou. Pri vytváraní zásob sa pritom odlišuje postoj EÚ a Medzinárodnej energetickej agentúry. Kým EÚ uznáva za zásoby iba tie, ktoré sú plne ovládané štátom, EIA za istých legislatívnych podmienok, ktoré dávajú vláde isté právomoci, započítava do tohto stavu aj komerčné zásoby obchodných spoločností.

Peter Višváder