Straty a nálezy jednoty Nemcov

Z čoho sa možno poučiť pri integrácii do Európskej únie

Desať rokov po tom, ako kancelár Helmut Kohl sľúbil východným Nemcom, že o niekoľko málo rokov premení pomerne bezbolestne a lacno ich časť Nemecka v „kvitnúcu krajinu“ so životným štandardom porovnateľným so západnou časťou, zaostáva šesť východných krajín NSR v rozhodujúcich ekonomických a sociálnych ukazovateľoch výrazne za svojimi západnými bratmi. Po strmom páde ekonomiky v prvých dvoch rokoch jej pohltenia západonemeckými koncernami, potiahla východ v rokoch 1992 - 1994 modernizácia a výstavba infraštruktúry a vilových štvrtí privatizátorov. Už štvrtý rok sa však hospodárstvo na území bývalej NDR pohybuje medzi veľmi skromnými 1,2 – 2 % rastu najmä preto, že stavebníctvo už vyčerpalo zákazky a je v hlbokej kríze. Priemyslu ešte poriadne nenaskočil motor. Východný HDP na hlavu sa po desiatich rokoch len blíži k dvom tretinám západného. Nezamestnanosť s vyše 17 % je dvojnásobná ako v starých krajinách NSR. Uznávaní ekonómi, ako je šéf mníchovskej Ifo Hans-Werner Sinn, považujú nemecké zjednotenie za „ekonomický krach“.

Šok

Na príčine bola šoková terapia pohltenia východu, vypracovaná vtedy pravou rukou kancelára Kohla Wolfgangom Schäublem. Z noci na deň muselo východné Nemecko prijať celkom nový systém otvorenej trhovej ekonomiky, ktorá mu nijako nepasovala. Zjednotenie sa nekonalo, nešlo o splynutie, ale o pohltenie. „Po začiatočnej eufórii,“ píše britský The Economist, „si veľa východniarov myslí, že išlo o porážku v bonnskom blitzkriegu.“ Odhodilo sa všetko, so zlým aj dobré. Prevzal sa západonemecký model: politické štruktúry, vzdelávací systém, zákonodarstvo, zdravotné a sociálne služby, polícia, mena, priemyselná sieť, inštitúcie, manažment i politické elity. Nasledoval obrovský šok spoločenského organizmu. Krach priemyselných a agrárnych podnikov pripravil o prácu tri štvrtiny desaťmiliónovej armády zamestnancov. To sa však zistilo, až keď vyprchalo nadšenie z „veľkorysej“ výmeny východných mariek za DEM v pomere 1:1, čo pomohlo Kohlovi vyhrať voľby. Parita mariek však urobila východonemecké produkty nepredajné. Východné Nemecko prišlo o tradičné trhy v niekdajšej RVHP. Aj doma Nemci kupovali prevažne západné tovary, hoci by na nich bol lepší len ten obal. Státisíce vzdelaných mladí ľudí z niekdajšej NDR odišlo na západ, na východe sa pracovná sila znížila o tretinu a dodnes je tam vyše milióna nezamestnaných.

Rozvoj

Parita mariek však súčasne zhodnotila pôvodné úspory, takže mnohí východní Nemci nakupovali západné autá, užívali si dovolenky vo svete a postavili si 750-tisíc nových domov. Centrá miest dostali nové fasády. Na zelenej lúke vznikli nové závody i výskumné centrá a výstaviská: kapitál oceňuje výrazne nižšie mzdy ako na západe, najmä, keď produktivita doteraz vyskočila zo 41 % na 67 % západnej úrovne. Dvojciferný rast vykazuje strojárstvo, ktoré po zjednotení muselo zlikvidovať 70 % pracovných miest.

Východ Nemecka zažil radikálny rozmach a skvalitnenie infraštruktúry. Diaľnice, železnica, radikálna telefonizácia, zlepšenie životného prostredia. Práve infraštruktúra pohltila väčšinu peňazí, ktoré na východ prišli z pôvodných krajín NSR. Uvádza sa, že to bolo astronomických 1,2 bilióna DEM, čo napína nervy západných Nemcov. Nik sa však nenamáha vyčísliť, o aké peniaze a iné hodnoty prišiel nemecký východ šokovou likvidáciou svojej ekonomiky v prospech západnej časti krajiny.

Druhotriedni Nemci

Hoci 60 % východniarov súhlasí, že sa majú lepšie ako za byrokratického socializmu, veľká väčšina je nespokojná s pokračujúcim rozštiepením krajiny v sociálnoekonomickej oblasti a s bezohľadnou likvidáciou niekdajších sociálnych vymožeností. Dve tretiny sa nazdávajú, že sa v zjednotenom Nemecku „necítia celkom doma“. Cítia sa byť druhotriednymi občanmi. Majú nižšie mzdy za ten istý výkon a dlhší pracovný čas ako v západnej časti krajiny. Východoberlínsky šofér autobusu, lekár v nemocnici či univerzitný učiteľ dostáva o 13 % menej ako jeho kolega na tej istej ulici kúsok ďalej v západnom Berlíne a musí pracovať týždenne o hodinu a pol dlhšie. V súkromnom sektore sú mzdy v priemere o 20 %, niekde dokonca o 40 % nižšie ako v západnej časti NSR. Vyše 60 % východniarov preto tvrdí, že „vláda nerobí dosť“, aby priblížila ich životnú úroveň k celonemeckej.

Nadvláda západnej elity

So západným systémom prišiel na východ aj manažment. Väčšinu najvyšších miest v ekonomike, bankovníctve, štátnej správe, na vysokých školách, v súdnictve a médiách obsadili pred 10 rokmi západniari a sú tam dodnes. Dvaja kresťanskí demokrati zo západu – Kurt Biedenkopf v Sasku a Bernhard Vogel v Durynsku - stoja dokonca na čele krajinských vlád. Polovica ministrov v piatich východných krajinských vládach tiež prišla zo západu. Navyše len dvaja ministri zo 17 v spolkovej vláde sú z východu a východniarka Angela Merkelová sa dostala na čelo CDU len tento rok vďaka hlbokej kríze v tejto strane. Pozorovatelia sa domnievajú, že podceňovanie ľudí na východe vyplýva z ignorancie západniarov, ktorých 80 % nikdy nebolo vo východnom Nemecku a tamojších obyvateľov považujú za málo efektívnych, lenivých, nekultúrnych a nevďačných. Informačné médiá, ktoré sú napospol vo vlastníctve západniarov, vsugerúvajú východným Nemcom minulosť ako bezbožnú a nemorálnu mizériu, naplnenú sebectvom, v ktorej bol každý alebo agentom, alebo obeťou. A. S. Gödelitz, bývalý západonemecký diplomat vo východnom Berlíne, to odmieta s poukazom, že väčšina východných Nemcov bola apolitická a usilovala sa zariadiť si život: „Mali sa dobre. Väčšina nemala pocit, že žije vo väzení. Východniari sú srdečnejší, prostejší, rezervovanejší, čestnejší, menej dbajú na fasádu. Západniari oplývajú sebavedomím, sú schopnejší sa draho predať, čo ľudia z východu zväčša považujú za aroganciu.“

Po desiatich rokoch jednoty zostáva ešte iba zodpovedať otázku, kto z nerovného sobáša viac vyťažil. V každom prípade sa považuje za isté, že nerovnosť bude pokračovať. Saský premiér Biedenkopf, známy svojou objektivitou, odhaduje, že pri ekonomickom raste 4 % na východe a 2 % na západe si likvidácia rozdielu v HDP na hlavu vyžiada ešte 30 rokov. Ak bude vôbec záujem na takomto ozajstnom zjednotení.

Český komentátor Luboš Palata v denníku Dnes robí zaujímavú paralelu. Ani integrácia do EÚ strednou a východnou Európou by sa nemala uponáhľať a mala by viac dbať na kvalitu spojenia a neoháňať sa faktorom času, udychčanosťou naivných predstáv, rôznymi regatami a vlnami. Riziko, že dopadneme ako východní Nemci či horšie, rozhodne existuje.

Jaroslav Brabec