Nárok na stravné

Podľa § 140 Zákonníka práce (ZP) je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie v priebehu pracovnej zmeny. Za zmenu sa pritom na tieto účely považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny. A práve tu je kameň úrazu: má zamestnanec nárok na stravný lístok i počas dovolenky? Problém je v tom, či takéto plnenie môžu zahrnúť do daňovo uznateľných výdavkov (nákladov). Pri rozhodovaní odporúčame vychádzať len z litery zákona (nie z logiky, ani z oznámenia MF SR vo Finančnom spravodajcovi). Na vykonanie ZP je v platnosti nariadenie vlády č. 223/1988 Zb. V § 55 ods. 1 ZP sa za výkon práce považuje aj čas dovolenky na zotavenie. Táto definícia je uvedená bez obmedzenia (okrem vzniku nároku na mzdu). Vyplýva z nej, že ak má zamestnanec dovolenku, ide na účely ZP o výkon práce. Preto zamestnanec má nárok aj cez dovolenku na stravný lístok, s možnosťou uplatnenia v daňovo uznateľných výdavkoch. Nie je k tomu treba ani predchádzajúce dohodnutie v kolektívnej zmluve.

Podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sú daňovo uznateľným výdavkom príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 140 ods. 3 a 4 ZP. Tie neumožňujú v kolektívnej zmluve zlepšovať podmienky na poskytovanie stravovania, ale len okruh fyzických osôb (napr. dôchodcovia, zamestnanci na základe dohody o pracovnej činnosti). V podstate na účely posúdenia poskytnutého stravovania cez dovolenku stačí vymedzenie výkonu práce v zmysle cit. nariadenia vlády. Inak je tento pohľad na uvedenú záležitosť i logický a spravodlivý, pretože sa rovnako pozerá na zamestnávateľov bez ohľadu na to, či majú uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo nie.

Dagmar Piršelová