Najľahšie je dovážať

Mať či nemať vlastný priemyselný výskum?

Slovo výskum získalo v posledných rokoch bezmála pejoratívny nádych. Mnoho ľudí sa domnieva, že držať si výskum znamená pre našu krajinu príliš veľký luxus. Postavenie výskumu a vývoja za uplynulých desať rokov zaznamenalo obrovské výkyvy. Pred rokom 1989 malá táto oblasť solídnu podporu. V tzv. výskumno-vývojovej základni pracovalo vyše 120-tísíc ľudí (dnes niektoré údaje hovoria o necelých 17-tisíc). Štát na túto oblasť vynakladal dve percentá zo svojho hrubého domáceho produktu, dnes 0,4 %. Pri orientácii nášho priemyslu na východne trhy sme sa nemuseli ani priveľmi namáhať s nejakými inováciami. Po roku 1989 nastal druhý extrém. Podniky mali a stále majú celkom iné starosti než platiť si výskum a vývoj. Cez noc sa museli preorientovať na iné trhy, trápila - a trápi - ich platobná neschopnosť, niektoré boli rady, ak zohnali peniaze aspoň na výplaty. Rozpadla sa väčšina veľkých koncernov, ktoré si mohli bez problémov dovoliť financovať svoje vlastné odborné výskumné základne. Väčšinu firiem poznamenalo, že nemala a často doteraz nemá presne definovaného vlastníka, a tak ich manažment nemá predstavu ani o svojej budúcej orientácii. Mnoho podnikov sa zameriava na krátkodobé zisky, predovšetkým prácu vo mzde, na zastupovanie zahraničných firiem a predaj ich výrobkov, prípadne na produkciu kopírovaných, iba mierne pozmenených zahraničných produktov. Nemožno sa potom čudovať, že sa naša obchodná bilancia vyvíja tak, ako sa vyvíja. Nepatrný záujem priemyselných podnikov o výsledky výskumu má zásadný dosah najmä na aplikovaný výskum. Z pôvodných výskumných ústavov pôsobiacich vo sfére priemyslu ich po privatizácii zostal iba zlomok. Výskum a vývoj tvorí väčšinou iba malú časť činnosti niekdajších výskumných ústavov v priemere do 30 percent. Hlavnou náplňou sa stala malovýroba špeciálnych produktov podľa požiadaviek zákazníka a obchodovanie s tovarom iných firiem. Táto činnosť je dnes popri peniazoch získaných z vývojových zákaziek pre podniky hlavným zdrojom obživy výskumných organizácií.

Štát dnes podporuje výskum buď vo forme priamych dotácií zo štátneho rozpočtu - grantov, alebo vo forme podpory rezortných programov. Až doteraz takmer 60 % prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených na vedu a výskum smerovalo do sféry základného výskumu, 40 % na aplikovaný a podnikový výskum a vývoj. Zámerom je tento pomer vyrovnať. Majú však naše priemyselné podniky o výsledky výskumu vôbec záujem? Sú ochotné vkladať prostriedky do podnikového vývoja alebo si ho zadávajú inde? Po niekoľkých rokoch nezáujmu sa už začína prejavovať obrat v myslení, súvisiaci s čoraz nižšou konkurenčnou schopnosťou slovenského tovaru na zahraničných trhoch. Nevyhnutnosť využívať výsledky výskumu si uvedomujú najmä veľké podniky, kde sa už vykryštalizovala vlastnícka štruktúra. Väčšina rozumných podnikov nežiada priame štátne dotácie iba na niektoré náročné strategické programy, ktoré nemôžu samy financovať. Pokiaľ si podnik zadá výskum či vývoj v externej firme, považujú to niektoré finančné úrady za štandardnú dlhodobú investíciu. Tie je nevyhnutné platiť zo zisku a odpísať ich možno až v priebehu niekoľkých rokov. Pritom v mnohých krajinách možno náklady na výskum a vývoj nielen odpísať ihneď od základu dane, ale dokonca v 1,5-násobnej výške. Rovnako tak nie sú u nás zavedené ďalšie nepriame nástroje, bežné vo vyspelých krajinách, ako napríklad výhodné pôžičky, oslobodenie tovaru dovezeného na vedecké a výskumné účely od dane z pridanej hodnoty.

Eleonóra Bujačková