Devízový trh je zatiaľ stabilný, dokedy?

Utorkové vyhlásenie M. Juska, guvernéra NBS, že centrálna banka je pripravená intervenovať v prospech domácej meny ak bude jej oslabovanie pokračovať, ovplyvňovalo slovenský devízový trh aj včera. Koruna bola včera oproti euru stabilná, keď sa počas celého dňa jej kurz držal na úrovni 43,870/940 Sk/1 EUR. Podľa analytikov sú však devízové pozície bánk krátke, a tak je málo pravdepodobné, že by sa ponuka devíz na predaj prejavila významnejším posilnením koruny. Napokon aj utorkové predaje devíz, ktoré boli chybne interpretované ako intervencia centrálnej banky, spôsobili iba neveľké zisky kurzu koruny oproti euru. Potvrdzuje to aj neskorší návrat jej kurzu na takmer otváraciu hodnotu. Vzhľadom na to, že trh je v súčasnosti veľmi citlivý, aj malé nákupy devíz by kurzom meny mohli významnejšie pohnúť, samozrejme, smerom k oslabeniu. Trh očakáva, že centrálna banka zasiahne až vtedy, keď kurz koruny prelomí hranicu 44 Sk za euro, povedal pre Hd V. Gajdoš zo Slovenskej sporiteľne.

Ak vezmeme do úvahy, že Sk oproti euru v priebehu septembra stratila 3,3 % a oproti doláru (čo však súvisí hlavne s vývojom na parite euro/dolár, euro totiž tiež strácalo), neprekvapuje, že NBS chce menu brániť. Hlavným dôvodom na jej zásah podľa guvernéra je však to, že vývoj kurzu koruny v posledných týždňoch neodráža súčasný stav slovenskej ekonomiky. NBS totiž pri výkone menovej politiky sleduje hlavne vývoj bilancie bežného účtu (v čom je zahrnutý aj vývoj zahraničnoobchodnej bilancie), štátneho rozpočtu a verejných financií vôbec, ako aj vývoj inflácie. Na základe analýz týchto makroekonomických veličín je schopná určiť koridor, v ktorom by sa kurz domácej meny mal pohybovať. Pritom za reálny možno považovať taký kurz, ktorý je ekonomika schopná svojou výkonnosťou dlhšiu dobu udržať.

Na kurz meny však nevplývajú len makroekonomické ukazovatele, ktoré do značnej miery odzrkadľujú výkonnosť ekonomiky, ale aj mimoekonomické činitele. Za také možno považovať politickú situáciu v krajine, schopnosť vládnej koalície rýchlo sa dohodnúť a efektívne konať. Odklady dôležitých rozhodnutí sa môžu - a zvyčajne sa aj prejavia - významným oslabením meny. Učebnicovým príkladom bolo vlaňajšie otáľanie vlády so zavedením ekonomického balíčka. Krátkodobo na kurz meny pôsobila v tomto roku napríklad choroba prezidenta republiky. Prílev alebo odlev devíz má, samozrejme, vplyv na kurz meny. To sú však vplyvy, ktoré zvyčajne pôsobia iba krátkodobo - napríklad prílev prostriedkov z privatizácie Slovenských telekomunikácií -, tlak na posilnenie koruny dokázala NBS relatívne ľahko eliminovať.

Centrálne banky tlak na menu - či už na jej zhodnocovanie, ktoré nemusí byť žiaduce - alebo znehodnocovanie, riešia intervenciou na devízovom trhu. Veľmi často stačí trhu iba signál o možnej intervencii centrálnej banky a kurz meny sa stabilizuje. Hrozba strát veľmi rýchlo „umravní“ investorov špekulujúcich hlavne s oslabovaním meny. Veľmi často však takéto signály nestačia, a tak centrálna banka musí vstúpiť na devízový trh - pri oslabovaní meny ponúkne na trhu devízy na predaj, čím môže zabrániť oslabovaniu domácej meny. To, samozrejme, závisí nielen od objemu na predaj ponúkaných prostriedkov, a teda od veľkosti devízových rezerv, ale aj od okamžiku zvoleného na intervenciu. Psychologické momenty totiž hrajú veľmi významnú úlohu pri reakcii investorov. Napríklad neočakávaná intervencia centrálnych bánk G7 v prospech eura v polovici septembra zabránila ďalšiemu prepadu jeho kurzu, pričom najviac prekvapila neočakávaná účasť centrálnej banky USA (FED), ktorú investori nepripúšťali. Ak nie je dobre volený čas, prípadne objem prostriedkov ponúkaných na predaj, intervencia môže byť neúspešná. Stalo sa to i NBS tesne po voľbách v roku 1998, keď neubránila pevný kurz koruny a musela zrušiť fluktuačné pásmo a prejsť k plávajúcemu kurzu. V opačnom prípade, teda pri nežiaducom posilňovaní sa domácej meny, centrálna banka devízy skupuje a posilňuje devízové rezervy.

Anton Legéň