Zmena výšky príjmov a preddavky na daň

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (ďalej len preddavky na daň) upravuje na rok 2000 § 40 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Základné princípy platenia preddavkov sú všeobecne pre zainteresovaných známe. O čiastkových zmenách sme informovali. Vieme, že na stanovenie výšky preddavkov na daň je podstatná posledná známa daňová povinnosť, teda v tomto prípade celková daňová povinnosť daňovníka za predchádzajúci rok (nie daň k úhrade). Vychádza sa pritom z tlačiva daňového priznania, kde je tento údaj k dispozícii. Problém, na ktorý chceme poukázať, vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 5 cit. zákona. Podľa neho platí, že ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si ju tak, ako by sa týkala celého roka. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi. Uvedené vyzerá logicky a správne. Avšak, ak ideme na konkrétny prípad, vidíme, že je tak trochu odtrhnutý od skutočného života. Jeho filozofia v podstate vychádza z toho, akoby mal daňovník predchádzajúci rok niekoľko mesiacov len jeden druh príjmov (napríklad z podnikania). Ak však pôjde o daňovníka (a takých je možno väčšina), ktorý mal v predchádzajúcom roku viac druhov príjmov, pričom napríklad začal podnikať, čiže poberať ďalší druh príjmu, potom je toto ustanovenie v podstate mŕtve. Nezohľadňuje zmenu štruktúry príjmov. Uvažuje len s prepočtom poslednej známej daňovej povinnosti (vypočítanej dane) za časť roka, ak iné príjmy neexistujú, a z nej robí prepočet fiktívne na celý rok. Lenže ak daňovník napríklad prestane v priebehu predchádzajúceho roka pracovať (poberať príjmy zo závislej činnosti) a začne podnikať (poberať príjmy z podnikania), stále sa jeho posledná známa daňová povinnosť týkala celého roka. Zmenila sa však štruktúra základne na výpočet. Ak tento rok už bude mať takýto daňovník len príjmy z podnikania, situácia sa z hľadiska platenia preddavkov na daň pre neho zásadne mení, ale z hľadiska zákona nie.

Predmetné ustanovenie zákona by malo zohľadňovať príjmy z hľadiska štruktúry, prepočítavať ich podľa jednotlivých čiastkových základov dane z príjmov (ak sa príjmy týkali len niekoľkých kalendárnych mesiacov), a tak následne vypočítať celkovú daňovú povinnosť. Vieme, že v súčasnosti platenie preddavkov inak, ako je ustanovené v citovanom ustanovení zákona č. 366/1999 Z. z., je možné len v zmysle § 66 ods. 3 zákona č. 511/1999 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení platnom od 1. 8. 2000). Nad touto možnosťou je však vhodné uvažovať z hľadiska daňovníka logicky len v prípade, ak by bol predpoklad, že tento rok bude jeho daňová povinnosť nižšia ako minuloročná (napríklad, ak podnikateľ uvažuje so stratou a nebude mať iné druhy príjmov). Vtedy si však musí uvedomiť, že spolu so žiadosťou musí predložiť daňovému úradu i analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá preukáže aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň.

Dagmar Piršelová