Výška ceny musí mať logiku

Akoby zákon nebol záväzným konsenzom

Vysoké Tatry z pohľadu turistu sú zo všetkých slovenských destinácií najpríťažlivejšie. Aj keď o prvenstvo v počte návštevníkov či prenocovaní súperia s hlavným mestom Slovenska Bratislavou, podľa prieskumov vo vyťažení ubytovacích kapacít jednoznačne vedú. Pritom popri ceste Slobody sa nachádza viac než 14-tisíc stálych a príležitostných lôžok. Ich cena vplýva na ekonomiku podnikateľov, ale jej výška pôsobí aj na klientelu. V rámci zhodnotenia tohtoročnej letnej turistickej sezóny uviedlo za svojich členov Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, že ceny sú závislé od vybavenia ubytovacieho zariadenia a kvality poskytovaných služieb. Až dosiaľ je to v súlade s Vyhláškou MH SR č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách, s paragrafom 11, ktorý znie: Pri tovare ponúkanom na predaj s rovnakými dohodnutými podmienkami podľa paragrafu 3 ods. 2 zákona sa uplatňuje u cudzozemca taká istá cena ako u tuzemca. Hoci vyhláška nadobudla účinnosť 1. januára 2000, zdá sa, že duálne ceny stále existujú, pričom aj samo združenie podnikateľov v cestovnom ruchu priznáva, že rozdiely v cenách pre zahraničný a domáci cestovný ruch sa postupne strácajú a väčšinou už zostávajú zachované iba v hoteloch. Je pochopiteľné, že tatranskí hotelieri majú záujem o zachovanie kontinuálneho vývoja cien pre svojich domácich hostí, ale ide o porušovanie zákona, čo by malo zaujímať i Slovenskú obchodnú inšpekciu. Cenovú politiku však možno riešiť aj ináč a poradiť si s marketingovými nástrojmi tak, ako si poradila napríklad hotelová spoločnosť Sorea. Alebo ako svojim členom odporučil Zväz hotelov a reštaurácií SR - jedna cena za rovnaký obsah a kvalitu služieb.

Rudolf Vallová