Zložiť ružové okuliare

Komentuje Ľudmila Koníková

Sú skutočnosti, o ktorých zodpovední radšej nehovoria. Medzi ne patrí fakt, že tempo zadlžovania v rezorte zdravotníctva je 700 miliónov korún mesačne. V centre pozornosti je možnosť oddlžovania, veď takmer všetci sú dlžní všetkým. Lenže, veci treba pomenovať pravým menom. Na rokovaní Výboru NR SR pre zdravotníctvo napríklad odznel návrh na vrátenie materiálu o oddlžení zdravotných poisťovní a zariadení v tomto rezorte na prepracovanie tak, aby sa v ňom objavili objektívnejšie informácie. Poslanec Štefan Zelník upozornil, že tak často spomínané zníženie nákladov u nás dosiahli redukovaním diagnostických vyšetrení a operačných výkonov, čím sa vytvorili čakacie poradovníky, na ktoré doplácajú, ako vždy - pacienti. Z plánovaných operácií sa stávajú naliehavé, predlžuje sa čas práceneschopnosti, náročnejšia je aj liečba. Čím to asi je, že opozícia máva lepší postreh ako vládnuca koalícia? Vidí aj to, že sklady v zdravotníctve sú prázdne, klesla reálna mzda pracovníkov a takzvané zvýšenie platov lekárom bolo kamuflážou. Spomínaný poslanec priznal, že „v októbri 1998 sa dlh v zdravotníctve tiež vytváral - mesačne vo výške 400 miliónov korún a celkový dlh, ktorý sa vytvoril za štvorročné funkčné obdobie, bol okolo 8 mld. Sk, oprávnene sa to kritizovalo, no dnes je mesačné zadlžovanie dvakrát vyššie a celkový dlh presiahol 15 mld. Sk“. Materiály, ktoré predložilo ministerstvo zdravotníctva, boli označené za zavádzajúce, pochvalne sa v nich totiž hovorilo o dosiahnutých úsporách, na akosi chýbal dodatok - za akú cenu a na úkor koho. Celkových zdrojov na zdravotníctvo je málo, a je diskutabilné, či by ich privátne mohli nahradiť v plnej výške a navyše sa nám, podľa niektorých odborníkov, strácajú financie aj v neprehľadných finančných tokoch. Povyšovanie „zbožných“ želaní na skutočnosť však ešte nikdy nepomohlo.