Učíme sa dosť rýchlo

Komentuje Zuzana Krútka

Keď niekedy v polovici 80. rokov skupina novinárov navštívila výrobné haly vtedajšieho nášho obuvníckeho giganta, ZDA v Partizánskom, boli sme mnohí prekvapení, že sa tam vyrábajú svetoznáme značkové adidasky. Vtedy sa akosi nehodilo zverejňovať to. Aj keď štátne podniky boli hrdé na to, že disponovali kvalifikovanou a pedantnou pracovnou silou schopnou plniť náročné požiadavky západných zákazníkov a takýmto spôsobom získavali pre krajinu devízy. Dnes je táto forma podstatne rozšírenejšia. Mnoho firiem spotrebného priemyslu i výrobných družstiev sa netají tým, že na to, aby prežili, prijímajú ako zákazky hlavne prácu vo mzde. Značná časť nášho vývozu odevov, textilu a obuvi je preto len vrátenou loptičkou dovozu - importujeme materiál a výsledky umu dizajnérov, pridáme k nim manuálnu prácu a exportujeme. Stáva sa, pravda, aj to, že výrobky, ktoré sú od nápadu až po konečnú realizáciu slovenské, sa napokon exportujú pod inou značkou - želá si to odberateľ, pretože sa tak lepšie predávajú. Týka sa to hlavne našich obchodných kontaktov s krajinami Európskej únie. Ostatne, tak je to vo svete módy: Len veľmi málo výrobkov - s výnimkou tých najexkluzívnejších - pochádza kompletne z krajín, ktoré sa deklarujú ako krajina pôvodu. Z tej v skutočnosti pochádza najčastejšie len myšlienka, práca návrhárov a modelárov. Samotnú hromadnú výrobu však zadávajú výrobcom čoraz viac na východ. Zdá sa však, že si z nich berú príklad aj niektoré slovenské firmy. Svoje vlastné výrobné kapacity držia na minime, prípadne sa ich zbavujú a dôraz kladú práve na tvorbu, na dizajn. Potom zadávajú zákazky na prácu vo mzde iným firmám, a to aj do zahraničia. Inšpirujeme sa a učíme sa rýchlo.