Konkurz načas oživil výrobu

Osud je v rukách ceny elektrickej energie

Nárast cien, najmä elektrickej energie v polovici 90. rokov spôsobil, že Oravské ferozliatinárske závody v Istebnom, do roku 1995 zisková fabrika, sa ocitli v strate, a tá sa stále nabaľovala. Aby podnik, ktorý je v tejto časti Slovenska jedným z najväčších zamestnávateľov, prežil, bral si krátkodobé úvery s ročnou lehotou splatnosti, pretože v tom čase nebolo možné zohnať v peňažných ústavoch iné. Aby ich bol schopný splácať, stále úvery obnovoval a fabrika mohla fungovať len na tomto „kolotočovom“ princípe. Každý nový úver splatil predchádzajúci alebo časť starého úveru, úroky v bankách sa ustavične zvyšovali na 20 a viac percent. Nakoniec dlh tejto známej výrobnej fabriky na produkciu ferozliatin dosiahol v roku 1995 sumu 34 mil. Sk a narástol do straty v roku 1998 až 1,3 mld. Sk. Manažment v roku 1999 preto musel hľadať východisko, ak mal záujem zlikvidovať podlžnosti voči peňažným domom. Navrhol, aby sa krátkodobé úvery previedli na dlhodobý úver s nízkou úrokovou sadzbou a dokonca bol ochotný vyplácať dlžnú sumu svojim veriteľom vo valutách, keďže až 92 % produkcie predstavuje vývoz. Skupina bánk piatich veriteľov – VÚB, Priemyselná banka, Slovenská sporiteľňa, Istrobanka a Slovenská kreditná banka - sa vlani stretla a vtedy sa ani jeden zo zainteresovaných nevyjadril proti ani za spomínaný návrh. O niekoľko dní po rokovaní, ktorého koordinátorom bola VÚB, podala Slovenská sporiteľňa práve asi pred rokom (12. 10. 1999)

návrh na konkurz.

Tento krok nebol opodstatnený už napríklad v tom, že celý dlh voči tejto sporiteľni bol krytý majetkom Oravských ferozliatinárskych závodov.

Čo sa dialo ďalej, je dnes všeobecne známe. Väčšinu majetku rozpredali na dražbách, pričom časť výrobných kapacít kúpila bratislavská firma PRO-D, začala produkovať, prevzala zamestnancov, manažment a vytvorila materskú spoločnosť OFZ Trading, zaoberajúcu sa dodnes len obchodovaním. Prebrali 80 zamestnancov, ostatní, okolo 1300 pracovníkov, prešli do dcérskej spoločnosti OFZ, ktorá aj naďalej je v konkurze. Nové spoločnosti si uvedomujú význam a dôležitosť pôvodnej značky, je imidžovou záležitosťou, a preto si ju ponechali. V súčasnosti vlastní 66 % majetku OFZ Trading a zvyšok ZO OZ Kovo. V týchto dňoch vznikla zamestnanecká spoločnosť pod názvom Oravská hutnícka spoločnosť, ktorá čaká na registráciu. Na báze OFZ vznikli aj ďalšie spoločnosti, ktoré však hospodária samostatne. Fabrika má perspektívu, vyrába ferozliatiny, ktoré sa používajú ako prísady do ocele a radí sa 7-percentným podielom medzi popredných producentov v Európe. Na 1 Sk dovezeného materiálu OFZ dosahujú 2,12 Sk vývozu. Export v súčasnosti smeruje predovšetkým do Česka, Nemecka, Talianska a Rakúska. Fabrika nemá problémy s odbytom, naopak, problémom je nákladovosť výroby, čo môže nakoniec negatívne ovplyvniť jej existenciu.

Ich najväčším „strašiakom“, a môže ovplyvniť ďalšiu perspektívu OFZ, je elektrická energia, ktorá tvorí minimálne jednu tretinu vstupových materiálových nákladov, pričom u najväčších výrobcov v Európe je podstatne nižšia. V Nórsku na úrovni 10 - 15 USD za MWh, vo Francúzsku a v Španielsku 15 - 20 USD, avšak pre fabriku v Istebnom sa podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa Ing. Vladimíra Klocoka pohybuje nad neuveriteľných

30 USD za 1 MWh!

Slovensko podľa neoficiálnych zdrojov predáva elektrickú energiu do zahraničia v cene 600 až 850 Sk/MWh, závodu v Istebnom však vo výške viac ako 1400 Sk! Manažment vypracoval projekt na udržanie a rozšírenie výroby, výsledok závisí od rokovaní so slovenskými energetikmi. Verdikt zatiaľ nevyriekli, bez zníženia ceny elektrickej energie Istebné nebude schopné konkurencie.

Eva Berčíková