Už nie ako za čias Márie Terézie

Podmienky modernizácie ovčiarstva určuje odbyt

Ovčiarstvo možno v našich podmienkach zaradiť medzi odvetvia, ktoré by mohli pozitívne ovplyvniť rozvoj zamestnanosti na vidieku. Z rovnakých predpokladov vychádza aj predvstupový program SAPARD. Projekt zahŕňa rozvoj strojového dojenia, spracovania mlieka a výroby mäsa. Na drobné ho rozmieňa program revitalizácie chovu oviec, ktorý je podľa predsedu predstavenstva Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Ing. Jarolíma Augustína reálny aj preto, že sa podarilo prelomiť bariéru zaostalosti. V krátkom čase by sa malo na Slovensku chovať približne 300-tisíc bahníc a pol milióna oviec. V súčasnosti sa dojí asi polovica stavov bahníc, čo pri jednoduchej reprodukcii predstavuje 3-tisíc ton hrudkového syra. Na domácom trhu dokážu chovatelia umiestniť, najmä cez bryndzu, približne tisíc ton, čo je asi 22 dag na osobu. Ostatnú produkciu musia smerovať do zahraničia. Predpokladá sa, že v tomto roku vyvezieme tisíc ton. Pre chovateľov je to výzva, aby export ešte rozšírili a hľadali cesty umiestnenia produkcie aj doma. Domáca

spotreba bryndze

je však v značnej miere limitovaná cenou výrobku, veď 170 Sk za kilogram nie je pri dnešnej kúpnej sile málo. Podľa odborníkov sa preto mliekari musia vrátiť k tomu, že budú bryndzu vyrábať len z čistého hrudkového ovčieho syra a bez zvyčajného podielu kravskej hrudky, ktorá je drahšia. Umožnilo by to znížiť finálnu cenu a prispelo k zvýšeniu spotreby ovčieho syra. Jeho producentom sa v tomto roku po prvý raz podarilo prelomiť aj bariéru v strojovom dojení oviec. Chovatelia rozostavali 16 dojární, päť z nich je už v prevádzke a potvrdili svoju opodstatnenosť. Ako prvú spustili dojáreň v PD Trstená, ďalšie napríklad v Zaježovej a v Smrečanoch. V budúcom roku pribudne 15 ďalších, čo znamená, že slovenské ovčiarstvo sa postupne vyrovná aj s problémom hygienického spracúvania ovčieho mlieka. V záujme toho treba doriešiť ešte jeho koncovku, pasterizáciu a vákuové balenie výrobkov. Po zvládnutí toho budú môcť producenti ponúknuť výborný pasterizovaný hrudkový mäkký syr, údený alebo neúdený, a tak zvýšiť domácu spotrebu. Avšak zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku evidujú asi 200 druhov ovčích a kozích výrobkov, u nás sú to len štyri druhy. Prioritou preto zostáva zvýšiť na domácom trhu podiel mäkkých syrov.

Tvorcovia revitalizačnej koncepcie si plne uvedomujú, že bez odbytu

nemá význam

púšťať sa do rozvoja odvetvia. V budúcom roku je potrebné na zahraničnom trhu umiestniť 1000 – 1500 ton ovčieho syra. Približne polovicu tohto množstva sú schopné zobrať arabské krajiny a rokovania sa vedú aj s ďalšími potenciálnymi odberateľmi. Obchod s ovčími produktmi zastrešia chovatelia ovčiarskym výrobným a odbytovým družstvom, ktoré by malo vzniknúť do konca roka. Obchodné združenie na základe získaných poznatkov sústredí výrobcov, spracovateľov a marketing. Podobné riešenia si vyžaduje aj uplatnenie mäsového programu. Predpokladá sa, že z 300-tisíc bahníc asi polovicu budú tvoriť mäsové ovce s produkciou jahniat. Ponuka obchodu v tomto smere je zatiaľ skromnejšia, pretože pri cene 175 – 180 Sk za kilogram ovčieho mäsa záujem kupujúcich stagnuje. Ich rozhodovanie chcú chovatelia ovplyvniť tým, že túto cenu dostanú na porovnateľnú úroveň s hovädzím a bravčovým mäsom. Zväzu sa podarilo v návrhu subvencií na rok 2001 presadiť dotáciu 15 Sk na kilogram odpredaného jahňaťa, čím by sa konečná cena primerane znížila. „Na slovenské ovčiarstvo sa nemôžeme pozerať očami

Márie Terézie,

ale z hľadiska modernej, prosperujúcej Európy,“ hovorí Ing. Jarolím Augustín a členovia Zväzu chovateľov oviec a kôz sú v záujme toho otvorení skúsenostiam a poznatkom z agrárne najvyspelejších krajín.

Peter Farárik