Sporné životné prostredie

SR ide správnym smerom, nie však dosť rýchlo

Brusel (TASR) - Komisárka Európskej únie pre životné prostredie Margot Wallströmová očakáva, že Slovensko urýchli proces prijímania európskej legislatívy v tejto oblasti a vyčlení pre problematiku životného prostredia dostatočné finančné a ľudské zdroje. „Vidíme, že povedomie v oblasti životného prostredia na Slovensku rastie, že vláda posúva zákony do parlamentu. Chceli by sme však, aby sa tento proces urýchlil a aby sa pre životné prostredie vyčleňovali dostatočné zdroje,“ uviedla komisárka počas pracovných raňajok na slovenskej misii pri EÚ v Bruseli.

„Vždy hovoríme, že chceme vidieť rýchlejšie tempo (prijímania legislatívy), viac zdrojov, viac ľudí. Okrem toho chceme vidieť aj implementáciu prevzatých noriem,“ vyhlásila Wallströmová. Komisia momentálne hodnotí dosiahnutý pokrok Slovenska i ostatných kandidátskych krajín v oblasti životného prostredia a svoje hodnotenie zverejní 8. novembra v pravidelných správach. Wallströmová verí, že komisia bude môcť konštatovať, že Slovensko „ide dobrým smerom“. Komisárka však upozornila, že nestačí, keď sú zákony pripravené na ministerstve, schválené vo vláde a predložené parlamentu. Komisia hodnotí výlučne výsledky, teda zákony, ktoré už schválil parlament. V správe EK o pokroku kandidátov preto Slovensko nemôže očakávať v oblasti životného prostredia príliš priaznivé hodnotenie, vyplynulo z diskusie s komisárkou.

Kapitola životného prostredia, ktorá je z hľadiska legislatívy a investičnej náročnosti zrejme najzložitejším súborom práva EÚ, je podľa Wallströmovej rovnako dôležitá ako ekonomické kapitoly a nemožno ju v prístupovom procese podceňovať. „Kandidátske krajiny by mali životné prostredie zaradiť na vyššie miesto v politickej agende. Táto oblasť nezahŕňa len ministerstvo životného prostredia, ale aj všetky ďalšie sektory a malo by sa to prejaviť aj na rozpočte,“ upozornila komisárka. Wallströmová chápe, že kandidátske krajiny budú v mnohých oblastiach potrebovať prechodné obdobia, želá si však, aby ich bolo čo najmenej a aby boli čo najkratšie.

„Naším východiskovým bodom je, aby bol počet prechodných období čo najmenší a aby boli čo najkratšie. Chápeme však, že v oblastiach, kde sú potrebné obrovské investície, treba istý prechodný čas. Neradi by sme prechodné obdobia videli napríklad v ochrane prírody,“ konštatovala komisárka. Dĺžku prechodných období, ktorú by komisia bola ochotná akceptovať, Wallströmová neprezradila: „Bude to predmetom rokovaní. Musíme sa pozrieť na konkrétne problémy, koľko práce treba kde urobiť, aké sú potrebné zdroje. Dĺžka prechodných období vzíde z negociácií.“