Dohoda s vírusom nenávisti?

Po otázke, kto založil požiar na Blízkom východe, je tu ďalšia

Bezpečnostná služba izraelskej Šin Bet neverí, že za najnovšími, vyše týždňa trvajúcimi zrážkami na Blízkom východe je nejaké islamské protiizraelské hnutie. „Žiadna politická strana či organizácia nedala na takéto akcie príkaz, násilie sa začalo spontánne,“ dodal nemenovaný predstaviteľ Šin Bet. Zatiaľ skutočne protidôkaz nie je, aj keď každá zo strán by rada presadila ten svoj a protiizraelský Hamas sa už tiež nevie dočkať, kedy by mohol aplikovať svoje predchádzajúce vyhlásenie, že s Izraelom sa dá komunikovať jedine súťažením vojenských svalov. Ide teda o všeobecný prejav frustrácie z uviaznutia mierových rozhovorov? Po tom, čo v septembri k vyhláseniu palestínskej štátnosti na nátlak medzinárodného spoločenstva a pod hrozbami izraelských protiopatrení nedošlo, bolo namieste pre každého, kto sleduje blízkovýchodný turnaj, predpovedať, že k novej intifáde nie je ďaleko. Súčasná eskalácia, ktorú odštartovala krvavá výmena názorov na Chrámovej hore, je totiž dobrým dôvodom, aby došlo k prerušeniu rozhovorov a tým, samozrejme, k vylúčeniu čo i len možnosti na rokovania o novembrovom termíne vyhlásenia palestínskeho štátu. Vždy sa niečo nájde.

Teraz k zrážkam. Je zrejmé, že sa obom stranám vymkli z rúk. Kým gurážou vyzbrojený izraelský poslanec Ariel Šaron počítal po protipalestínsky podfarbenom prejave na Chrámovej hore s pár fanatikmi na palestínskej strane, ktorým na živote nezáleží, prerátal sa s faktom, že izraelská armáda nasledujúce dni pozabíja palestínskych obyvateľov ako zajace. Takmer sedemdesiat mŕtvych, medzi ktorými nechýbali ani „ukážkové“ vraždy jednej zo žien a malého chlapca, „omylom“ zabudnutého v krížovej paľbe vojakov, je totiž priveľa, aby si to nevšimlo medzinárodné spoločenstvo. A na prekvapenie, takmer všetci členovia Bezpečnostnej rady, s výnimkou jedného, dali krvavé jatky do súvisu s provokatívnym aktom A. Šarona. V takom duchu ladenú rezolúciu síce spočiatku podporili aj USA, neskôr sa prejavila ich spolupatričnosť a dokument, ktorý obsahoval výrazy ako „provokatívne akty, násilie a neúmerné použitie sily voči palestínskym obyvateľom“, odmietli podporiť, keďže „nerozložil vinu úmernejším spôsobom“. Lenže po takomto geste sa nemožno čudovať, že najnovší pokus o parížsku dohodu stroskotal - ako tvrdí izraelská strana - „na Arafatovej neústupčivosti v bezpečnostných otázkach“, keď sám Izrael odmieta medzinárodné prešetrenie incidentov. Náčrt parížskej dohody, ktorý predpokladá aj „menšie zmeny v rozmiestnení izraelských jednotiek„ v blízkosti palestínskych miest a počíta s konzultáciami oboch aktérov s americkou CIA, resp. pokojom v citlivých mestách Ramalláh, Nábulus a Necarim (má ho zabezpečiť palestínske vedenie), tak zostane naďalej len náčrtom. Ak by sa aj pretavil do podoby dohody, bude poznačená vírusom nenávisti.

Veď aj egyptská schôdzka, o ktorej sa Barak vyjadril, že mu za účasť nestojí, a Arafata nechal na milosť šéfke americkej diplomacie Albrightovej, je zrejmým dôkazom, čo si o tom Izrael myslí. Celá kovbojka sa presúva v utorok do Washingtonu. „Nádejal som sa, že sme blízko k zavŕšeniu mierového procesu. Namiesto približovania sa k mieru sa zdá, že sme takmer v totálnej vojne, a to v osobitne husto osídlenej oblasti“, tvrdí šéf OSN K. Annan a nie je ďaleko od pravdy. Po otázke, kto je skutočne zodpovedný za incidenty, prichádza na rad ďalšia: Príde nová kulminácia napätia? Podľa izraelskej armády áno. A tým, aj aktivizovanie sa protiizraelských hnutí.

Slávka Blazseková