Dolár silnie, je za ním silná ekonomika

Dianie na peňažnom, hlavne však devízovom trhu SR, ale aj svetových finančných a komoditných trhoch, púta v posledných týždňoch viac pozornosti, dokonca aj laickej verejnosti. Je to prirodzené nielen preto, že rastúca cena ropy a silnejúci kurz amerického dolára oproti spoločnej európskej mene, a tým aj oproti domácej korune sa premieta do bežného života napríklad v cenách pohonných látok. Navyše, pred dvoma týždňami centrálna banka predložila Národnej rade SR správu o menovom vývoji v prvom tohtoročnom polroku. To všetko nás viedlo k tomu, aby sme požiadali Elenu Kohútikovú, viceguvernérku Národnej banky Slovenska (NBS), o jej názor aj na tieto problémy.

Ktoré momenty najviac ovplyvnili menový vývoj v SR v prvom tohtoročnom polroku?

- Menový vývoj za prvý polrok ovplyvnili tri hlavné faktory. Po prvé, pokračovalo riešenie problému vnútornej nerovnováhy ďalším zvyšovaním regulovaných cien s cieľom ich približovania sa k reálnej úrovni. Druhým dôležitým faktorom bol vývoj bežného účtu platobnej bilancie a tretím zmena výkonu menovej politiky NBS. Síce sprostredkovane, ale významne na menový vývoj vplýval aj pokračujúci ozdravný proces bankového sektora.

Náprava regulovaných cien sa však významnou mierou podieľala na úrovni inflácie.

- Výrazné zvýšenie cien energií, tepla, plynu a niektorých nepriamych daní vo februári vytiahlo mieru inflácie v marci až na tohtoročné maximum 16,6 %, postupne však klesala. Koncom polroka na 15,4 %, v júli po doznení dosahov úprav cien z uplynulého roka na 9,2 % a koncom augusta na 8,7 %, čo je pod dolnou hranicou NBS predikovaného rozpätia koncoročnej miery inflácie. Pritom si treba uvedomiť, že sektor regulovaných cien sa na raste inflácie podieľal 67 percentami. Centrálna banka však od tohto roka sleduje aj tzv.

jadrovú infláciu,

ktorá charakterizuje reálny vývoj v cenovej oblasti bez vplyvu zvyšovania regulovaných cien a nepriamych daní. Vývoj jadrovej inflácie, ktorá svoje maximum 7 % dosiahla začiatkom roka, kopíroval vývoj celkovej inflácie – koncom polroka klesla na 5,8 %, v júli na 5,3 a v auguste na 4,8 %. V správe konštatujeme, že koncoročná miera inflácie by sa mohla pohybovať v predikovanom rozpätí od 8,8 do 9,9 % a v prípade súbehu pozitívnych faktorov by to mohlo byť dokonca mierne pod dolnou hranicou tohto pásma. Úroveň jadrovej inflácie na konci roka by tiež mala byť v pásme stanovenom NBS, teda od 4,7 do 5,8 %.

Ktoré faktory najviac ovplyvnili vývoj inflácie začiatkom druhého polroka?

- Po prvé, nápravné opatrenia priniesli predovšetkým zníženie domáceho dopytu. Tým sa zvýšil vplyv konkurencie na ceny. Vzhľadom na to, že významne klesol domáci dopyt, výrobcovia nemôžu svoje zvýšené náklady vyplývajúce napríklad zo zvýšenia cien energií, vývoja cien ropy na svetových trhoch alebo silnejúceho kurzu amerického dolára preniesť v plnom rozsahu do spotrebiteľských cien. Druhým faktorom je liberalizácia trhu – väčšia konkurencia, hlavne v oblasti obchodného sektora, pôsobí proti rastu cien, a teda inflácie. Nemenej dôležité je aj to, že dôvera v politiku subjektov ovplyvňujúcich infláciu je relatívne vysoká, takže verejnosť si do svojich očakávaní nezakomponovala akceleráciu inflácie. To vytvára dobrý priestor aj do budúceho roka, v ktorom by podľa súčasných prognóz mal pokračovať – aj keď miernejší - postupný

pokles inflácie.

Opačný vývoj zaznamenávajú ceny výrobcov, ktoré sa relatívne vysoko zvýšili – v júli o 11,9 % na medziročnej báze, avšak už v auguste klesol ich rast na 10,3 %. Zdá sa teda, že aj ceny výrobcov by mohli dosiahnuť v tomto období svoj vrchol.

Neobávate sa ďalšieho rastu ceny ropy a ich nepriaznivého vplyvu na ceny výrobcov a napokon aj miery inflácie?

- Samozrejme, že na ceny výrobcov pôsobia ceny surovín a dolára. Po rozhodnutí krajín združených v organizácii OPEC zvýšiť dennú ťažbu ropy o 800-tisíc barelov je reálny predpoklad, že aj s blížiacou sa zimou, by cena ropy nemala byť výrazne vyššia ako súčasná. Ak by teda nenastal rapídny rast ceny ropy a dolára, inflácia môže skončiť veľmi priaznivo vzhľadom na okolnosti, ktoré ju ovplyvňujú. Pri inflácie by som chcela spomenúť ešte jedno špecifikum - ceny potravín rástli v tomto roku rýchlejšie ako po minulé roky. Napríklad vlani od začiatku roka do konca augusta klesli o 1,5 %, v tento rok však vzrástli o 1,4 % (v štruktúre jadrovej inflácie). Na konci tohtoročného augusta sa ich medziročný rast vyšplhal až na 4,3 %, pričom sa na ňom podieľali najmä ceny mäsa.

Vráťme sa však k ďalšiemu faktoru ovplyvňujúcemu menový vývoj.

- Významný zlom nastal vo vývoji bežného účtu platobnej bilancie – koncom prvého polroka dosiahol jeho deficit 6,8 mld. Sk, teda o 23,7 mld. Sk menej ako pred rokom. Podiel deficitu bežného účtu na hrubom domácom produkte klesol za prvý polrok tohto roka na 1,6 %, v rovnakom období minulého roka to bolo až 7,7 %. Vplyv na to mali hlavne obchodná bilancia a bilancia služieb. Deficit obchodnej bilancie klesol v prvom tohtoročnom polroku o medziročných 17 mld. Sk na 10,1 mld. Sk. Ešte výraznejší bol posun v bilancii služieb - na konci tohto polroka mala prebytok 9,9 mld. Sk, kým za rovnaký čas vlani iba 0,1 mld. Sk. Menej k pozitívnemu vývoju bežného účtu platobnej bilancie prispela oblasť turistiky. Je síce pravda, že skončila v miernom prebytku, avšak hlavne preto, že našich turistov, ktorí vycestovali do zahraničia bolo menej – turizmus teda napriek nášmu chceniu

stále nie je

výraznejším zdrojotvorným faktorom bežného účtu. Ostatné zložky bežného účtu platobnej bilancie sa vyvíjajú v súlade s našimi očakávaniami. Záporná je bilancia výnosov – platby za naše dlhy boli v tomto polroku mierne vyššie ako pred rokom. Menej plusová je aj bilancia transferov. Dôležité však je, že náš export rastie nielen v korunovom (o 31 %), ale aj v dolárovom vyjadrení približne o 22 %. Pred rokom bolo jeho saldo v dolárovom vyjadrení ešte záporné. Pritom náš import vzrástol v korunovom vyjadrení o necelých 20 %, kým v dolárovom vyjadrení to bolo asi 11 %. Pritom treba povedať, že rast dovozu veľmi výrazným spôsobom ovplyvnili ceny surovín – nevzrástol výraznejšie objem dovezených surovín, ale ich hodnota v oboch vyjadreniach.

Anton Legéň

(Pokračovanie)