Od októbra platí vyššia minimálna mzda

V týchto dňoch vychádza v Zbierke zákonov nariadenie vlády SR č. 298/2000 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. S účinnosťou od 1. októbra platí minimálna mzda vo výške 4400 Sk, čiže v hodinovom vyjadrení je to za každú odpracovanú hodinu zamestnancom 23,80 Sk. Pre zamestnávateľov to znamená, že podľa tohto zákona sú povinní postupovať po prvý raz pri výplate miezd zúčtovaných do októbra (väčšinou vyplatené v novembri). V „čistom“ však dostane zamestnanec, ktorý má uzatvorený pracovný pomer a ktorý nevyživuje žiadne dieťa, viac len o 304 Sk, pretože preddavok na daň sa mu zvýši o 48 Sk, rovnako ako povinné poistné o 48 Sk mesačne. Uvažovali sme o zamestnancovi, ktorý u tohto zamestnávateľa má podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Takže zo 400 Sk zvýšenia minimálnej mzdy ide necelá štvrtina z tejto sumy štátu, teda príslušným poisťovniam a úradom práce. Oproti životnému minimu (3490 Sk) je predstih minimálnej mzdy po zdanení (3788 Sk) v skutočnosti stále nedostatočný a hlavne nemotivujúci.

V tejto súvislosti zaujíma mnohých zamestnávateľov, aký má vplyv tento ukazovateľ na iné právne normy či úkony. V prvom rade je to zvýšenie minimálnych mzdových taríf (o výške ktorých sme informovali v našom denníku dňa 19. 9.), ktoré sú v Zbierke zákonov publikované pod číslom 299/2000 Z. z. Ďalej by to malo byť zvýšenie minimálneho platu, ktorý je v rozpore so zákonom o plate v súčasnosti stále na úrovni od 3120 Sk do 3400 Sk, podľa typu organizácie. Mnohí sa domnievajú, že zvýšenie minimálnej mzdy má vplyv aj na zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov na platenie povinného poistného. Zatiaľ však naďalej platí, že tieto vymeriavacie základy sú stanovené v absolútnych sumách. Do Sociálnej poisťovne je to výška 4000 Sk mesačne, prípadne 3000 alebo 2000 Sk, ak ide o invalidných občanov či mladistvých. Do príslušnej zdravotnej poisťovne je to výška 3000 Sk (alebo 2250 či 1500 Sk), rovnako ako to platí pre príspevky na poistenie v nezamestnanosti. Upozorňujeme tiež, že zvýšenie minimálnej mzdy nemá vplyv ani na 10-percentné zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Naďalej platí, že len na príjmy do výšky 4000 Sk mesačne za zákonom stanovených podmienok je možné aplikovať uvedený spôsob zdanenia. Výška minimálnej mzdy ani neovplyvňuje výšku odmeňovania pri uzatvorených dohodách o vykonaní práce alebo dohodách o pracovnej činnosti. Na tieto pracovnoprávne vzťahy sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje.

Dagmar Piršelová