Kapitolu otvoria, a čo ďalej?

Komentuje Zdena Rabayová

Rokovania o kapitole životného prostredia sa so Slovenskom začnú v januári 2001, povedal generálny riaditeľ Direktoriátu Európskej komisie pre životné prostredie Jean Francois Verstrynge, ktorý minulý týždeň navštívil Bratislavu. Hoci ocenil, že v rámci približovania sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ sa dosiahol výrazný pokrok, predsa len obrovský kus práce ešte SR musí urobiť. Životné prostredie je po legislatíve vnútorného trhu a poľnohospodárstva treťou najväčšou oblasťou práva EÚ. V porovnaní s tým, čo Slovensko donedávna považovalo za právo životného prostredia, je obsah environmentálneho práva oveľa širší. Odlišná je najmä jeho orientácia, lebo v EÚ prevažuje väzba na priemyselnú činnosť a na druhy výrobkov. Dovedna treba prijať vyše 270 právnych noriem, lenže nejde o to ich len prebrať, schváliť v parlamente, ale aj v praxi dodržiavať. Podľa odhadov si vytvorenie podmienok na zosúladenie environmentálnej legislatívy vyžiada od 120 až vyše 200 mld. Sk. Keďže ide o obrovskú sumu, logicky sa natíska otázka, kde ju vziať? Ťažko očakávať, že mnohé podniky, ktoré sú na pokraji kolapsu, začnú investovať do progresívnejších technológií, keď nemajú ani na platenie poplatkov za znečisťovanie. Ešte v horšej situácii sú samosprávy. V ich chudobných pokladniciach často niet ani na riešenie najakútnejších problémov. Preto je naivné si myslieť, že do avizovaného termínu prijatia Slovenska za člena EÚ (1. 1. 2004) by napríklad všetky obce nad dvetisíc obyvateľov stihli vybudovať kanalizáciu a vodovod. Iste, východisko z daného stavu predstavuje zahraničná pomoc, najmä program ISPA. Pre našu „neskúsenosť“, ako i určitú byrokraciu v Bruseli sme vlani z neho nezískali ani korunu, čo signalizuje, že len na tento zdroj príjmov sa nemožno spoliehať. To napokon zdôrazňujú aj predstavitelia EÚ. Na financovanie životného prostredia odporúčajú ročne vynakladať 2 až 3 % HDP. Predstavitelia Európskej komisie síce pripúšťajú v niektorých oblastiach povolenie prechodných období, ale jedným dychom zdôrazňujú: malo by ich byť čo najmenej. Postoj SR k ekológii ich veru nemá prečo obmäkčiť. Kým sa totiž v predchádzajúcich rokoch vynakladalo na životné prostredie naozaj okolo 3 % HDP, tento rok to bolo len 1,5 %. Vyhliadky na budúci rok nie sú tiež ružové a tento trend, žiaľ, kopíruje i štátny rozpočet. Preto sa viacerí odborníci obávajú, že optimizmus pri otváraní kapitoly životné prostredie môže veľmi rýchlo vychladnúť.